Pri narodení malého dieťaťa prajeme rodičom aj dieťatku plnosť Božieho požehnania, Božiu ochranu, len to najlepšie. Chceme aby z toho dieťaťa bol raz radostný kresťan, radostné Božie dieťa, dobrý syn/dcéra, vnuk/vnučka, kamarát/ka, vzorný občan štátu. Skrátka prajeme len to najlepšie, obzvlášť pri malých deťoch.
Pán pripravoval ľudstvo stáročia na vyslobodenie od hriechu a získanie možnosti dostať sa do neba. Pomaly informoval a vychovával ľudí cez svojich vyvolených – Abraháma, Izáka, Jakuba a ostatné postavy Starého zákona.
Potom to však išlo už šikovne.
Pol roka pred Vykupiteľom vystupuje Ján Krstiteľ a oznamuje, že je plnosť času a že sľúbený Vykupiteľ je už na zemi. Po pol roku nastupuje na svetovú, historickú a reálnu scénu skutočný Vykupiteľ, Ježiš Kristus!
Brat, sestra!
Ďalšie Adventné obdobie nášho života? Tak je. Ako ho výsledkovo a teda uspokojivo prežiť?
Určite si nám treba uvedomiť, že ide o mimoriadny čas pre Božie obdarovania v náš prospech. Pre dušu, vzťahy, osvetlenie našich ťažkých či zložitých situácií…, atď. Týmto sa nám tu ponúka pomoc aj pre osožné a naozaj radostné prežitie nastávajúcich Vianoc…!
Triumfalismus církve? Velikášství? Touha po moci? Tyto a podobné myšlenky by mohl navodit dnešní svátek "Krista Krále". Avšak samotné evangelium uvádí na pravou míru podstatu této slavnosti: žádná touha po moci, žádný triumfalismus. Oslavujeme totiž krále s korunou … trnovou. Krále bezmocného, posmívaného, opovrženého, slabého. Je skoro pochopitelné a logické, že většina stojících u kříže nemohla v něm rozpoznat Božího vyvoleného. Vždyť byl tak nevzhledný, že nikdo by po něm nedychtil, byl jako ten, před nímž si člověk zakryje tvář, a takový že by byl ten vytoužený a úspěšný židovský král?
Skalický kňaz Anton Srholec sa v jednom Vianočnom pozdrave vyjadril takto: „Človek má ostať verný tomu, čo si zvolil. Denne ako kedysi do bane sfárať do všedných problémov chudákov, deliť sa s nimi a čakať na odpoveď ako rybár na zlatú rybku. Dôležité je chrániť si svetlo, ktoré ma viedlo po celý život a nestrácať nádej.“ Najvhodnejšie je ľudí chváliť až po smrti. Tí čo vydržali až do konca. Ako hovorí Ježiš, kto vytrvá do konca, bude spasený. Kto si zachová svoju vlastnú tvár. Je veľmi škaredé vypľuť vodu zo studne, z ktorej som sa napil.