Kázeň

Drahí bratia a seatry.

Bratři a sestry…

Je zajímavé: Dříve, než Ježíš o sobě řekne: Já jsem Dobrý pastýř, představil se nám jako dveře: Já jsem dveře k ovcím. Kdo nevchází do ovčince dveřmi, ale vniká tam jinudy, to je zloděj a lupič.

Porozumět tomuto podobenství nám pomůže znalost tehdejších poměrů: ovčinec se nacházel v přírodě či ve dvoře, většinou pod širým nebem. Na noc se tam shromažďovali stáda od více pastýřů. U jeho jediného vchodu spával přes noc vrátný a ráno dovnitř vpouštěl pastýře, kteří si přicházeli pro své ovce – ty znaly jeho hlas a následovaly ho na pastvu.

Lk 24,35-48: "Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu."

Môžete obchádzať okolo domu, brány, auta, ale keď nemáte kľúč, nemôžete vojsť do zatvorených priestorov. Existujú rôzne kľúče: od bytu, kancelárie, ale i USB kľúče informácií. Ale aj v duševnej oblasti hovoríme o "kľúčoch", ktoré nám pomôžu pochopiť niečo skryté, doteraz uzavreté našej chápavosti. Môže to byť jedno slovo, gesto, situácia, ktorá vám všetko vysvetlí. Napr. v škole ti niekto vysvetlí poučku a ty v jednom okamihu pochopíš, o čo ide.

Vojak z Napoleonovej armády vykonal čin, za ktorý si zaslúžil trest smrti. Keď sa o tom dozvedela jeho matka, rozhodla sa ísť k Napoleonovi a prosiť o milosť pre svojho syna. Podarilo sa jej dostať k Napoleonovi a predniesla mu svoju prosbu. Ale z jeho úst počula tieto slová: "spravodlivosť si vyžaduje, aby váš syn bol potrestaný smrťou," A ona na to hovorí: "Ale ja som neprišla prosiť o spravodlivosť. Ja som prišla prosiť o milosť." A nato Napoleon znova hovorí: "Váš syn si milosť nezaslúži." Ale matka sa nedala a povedala: "Milosť nie je zásluha.