Koľkokrát sa nám už v živote stalo, že sme niečo sľúbili, ale nesplnili. Buď sme zabudli, alebo nevládali vykonať alebo si to rozmysleli a nakoniec zmenili svoj úmysel. A možno sa nám to stalo aj zo strany druhých, ktorí sa zachovali podobne voči nám. Pokiaľ sa to stalo nám, tak nás to väčšinou mrzelo, prípadne sme sa ospravedlnili. Ak sa tak druhí zachovali voči nám, v mnohých prípadoch sme scitliveli a cítili sa oklamaní alebo odsunutí. Niekedy totiž máme na seba kratší a benevolentnejší meter ako voči druhým. Jedným slovom by sme mohli pomenovať túto situáciu ako sklamanie. A hovorí sa, že ak som sa raz v niekom sklamal, tak som stratil v neho plnú dôveru a nemôžem jeho slová alebo sľuby brať stopercentne vážne.
My, ľudia sme voči sebe neraz takíto. Vieme, ako si deti veľmi pamätajú, keď im rodičia alebo iní niečo sľúbili, ale to potom nesplnili. Radostné očakávanie sa mení na smútok a niekedy až na beznádej.
Boh sa voči nám, ľuďom nikdy takto nezachoval. On ako dobrý Otec nielen sľúbil nám, svojim niekedy neposlušným deťom toho, kto nás vyslobodí z jarma hriechu a z tmy smrti, ale nám ho aj v určenom čase poslal. Sme týždeň pred Vianocami a naozaj k nám príde Pán, Kráľ slávy a Spasiteľ celého ľudského pokolenia. Nemôžme pochybovať o tom, žeby neprišli Vianoce. Boh nechce nikoho sklamať. Skôr sa stáva niečo opačné z našej strany. Mnohí sme vyjadrili, a väčšinou úprimne, pred tromi týždňami svoje adventné predsavzatia, alebo si vyrobili či zaobstarali adventný veniec a keď si dnes položíme otázku: modlievali sme sa pri ňom? Splnili si svoje predsavzatia? Ešte máme niekoľko dní, aby sme nasledujúci týždeň nepodľahli predvianočnému zhonu a nákupu darčekov, ale si zachovali pokoj a v tichu a s Božím slovom sa pripravovali na príchod Pána. Bolo by vhodné obmedziť aj vplyv médií a rôznych správ a informácií, aby sa naše vnútro premenilo na útulný Betlehem, v ktorom sa narodí malý Ježiško. Pokiaľ sme ešte nestihli svätú spoveď, využime dnes alebo v najbližších dňoch túto možnosť.
Dnešné Božie slovo nám predstavilo kráľa Achaza, ktorý si žil svoj život a nemal záujem o Božie znamenie, pretože vedel, že by musel zmeniť svoj život a svoje priority a on si chcel ďalej žiť svojím pohodlným, avšak v skutočnosti nie Božím, ale hriešnym životom. Ako rozdielne reagoval na Božie znamenie svätý Jozef, ktorý nezačal pochybovať o tom, čo mu Boh oznámil cez svojho anjela vo sne, ale keď sa prebudil, hneď urobil, ako mu prikázal Pánov anjel a prijal Máriu, svoju manželku. Jednoducho on uveril Bohu a bral vážne to, čo Boh od neho žiadal. Takto to píše aj svätý Pavol, že Boh je verný vo svojich prisľúbeniach, ktoré zvestovali proroci a on sám uveril Ježišovi; a takto mali poslušne uveriť Ježišovi všetky národy, aby sa zachránili.
Emanuel – Boh s nami. To je naplnenie Božieho prísľubu a to sú skutočné Vianoce – dostávame veľký dar v Ježišovi Kristovi, ktorý chce byť s nami, medzi nami stále.
Kňaz vysvetľoval na náboženstve malým prváčikom, o čom sú Vianoce: „Pán Ježiš bude mať svoje narodeniny.“ A jeden malý žiačik položil otázku: „Ale keď má Ježiško narodeniny, prečo on dáva darčeky? Veď on by mal od nás dostať darčeky!“ Ako jednoducho, ale múdro to vyjadril!
Nech sú Vianoce práve o našej vernosti, poslušnosti, úprimnej snahe dať Ježišovi dar seba, svojej úprimnejšej modlitby, obetavej lásky a vzájomného zmierenia, aby sme neodkladali so zmenou svojho života, ale splnili to, čo hovoríme pri každej svätej spovedi: Chcem sa polepšiť a hriechu sa chrániť; nechcem uraziť a sklamať Božiu dobrotu, ale chcem byť dobrým Božím dieťaťom nielen svojimi sľubmi a predsavzatiami, ale najmä svojím životom, svojimi skutkami. Amen.