5. Veľkonočná nedeľa rok „A“

Bratia a sestry, ak sme boli na nejakom veľmi peknom mieste alebo zažili veľmi dojímavú udalosť, často si povieme, že by sme to dopriali vidieť alebo zažiť môjmu ockovi, mamke, bratovi alebo sestre, alebo kamarátovi. Že by tým boli veľmi nadšení, že by sa im to veľmi páčilo.

V dnešnom evanjeliu počujeme niečo veľmi podobné. Pán Ježiš si veľmi praje, aby sme videli, ,,kde býva,“ aby sme sa dostali do jeho nebeských siení, že sa nám tam bude veľmi páčiť. ,,Idem vám pripraviť miesto, aby ste aj vy boli tam kde som ja.“ Táto silná túžba a prianie Pána Ježiša, aby sme raz boli spolu s ním, je pre nás veľkou výzvou na zamyslenie. Patria medzi najkrajšie slová jeho rozlúčkovej reči s apoštolmi.

Poznáme však zo svojej skúsenosti situácie, keď niekomu s nadšením rozprávame o našich zážitkoch a ten druhý nás vôbec nepočúva alebo iba ,,jedným uchom“. Pán Ježiš nám priniesol tú najradostnejšiu zvesť o novej nádeji, o večnom šťastí. On nás prenáša zo smrti do večnosti, z krajiny temnôt do krajiny svetla. Potrebujeme tomu znova uveriť, otvoriť uši i srdce tomuto slovu, že život smrťou nekončí, že naším pozemským životom sa pripravujeme na ten krajší a túto cestu nám ukazuje sám Ježiš.

Niekedy ani nám samým sa nechce ísť do neba. Ideme vlastnou cestou. Buď vo veľkej rýchlosti tejto doby a o nebi ani neuvažujeme, alebo sme silno naviazaní na pozemské hodnoty a zážitky a do neba sa nám nechce.

Možno ste počuli rozhovor anjela s diablom po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Anjel mu hovorí : ,,Teraz si už prehral. Nebo je otvorené, nikto za tebou nepôjde.“ A diabol odpovedá : ,,Ľudia sú hlúpi, im sa do neba nebude chcieť, nebojím sa, že by za mnou nikto nešiel .“ Je to fiktívny rozhovor, ale veľmi pravdivý.

Bratia a sestry, nepodľahnime tomuto trendu, prosme úprimne Pána Ježiša, aby sme s nadšením kráčali za ním, veď On je cesta, pravda a život, ktorý sa nekončí.