I
Len z poslušnosti sa pobral Jozef do Egypta.
A len z poslušnosti sa z neho vracal.
Možno nás udivuje, že sa bál zostať v Judei, hoci mu Boh jasne oznámil, že pomreli tí, čo číhali Dieťaťu na život.
Jeho strach z Archelaa, ktorý nijako nezaostával v ukrutnosti za svojím otcom Herodesom, sa dá uspokojivo vysvetliť poslušnosťou, ktorú Jozef bral nie podľa litery, ale podľa ducha.
Urobil vždy všetko a hneď, čo mu Boh prikázal, ale ďalšie jeho príkazy sa snažil predchádzať aj vlastným pozorovaním a vlastnou úvahou.
Usmernenie, ktoré potom prišlo zhora, skutočne aj potvrdilo, že si počínal správne, keď sa rozhodol obísť Judeu a vrátiť sa do Nazareta.

II
Keď sa Jozef dopočul, že Archelaus kraľuje – rozmýšľal, čo mu chce touto novou okolnosťou povedať Boh, ktorý o všetkom vie a všetko riadi.
Každá zmena okolností núti nanovo počúvať Božie slovo a nanovo premyslieť jeho uskutočnenie.

III
Ako Jozef, aj my sme v istom zmysle ochrancami Božieho Syna.
Povolaní sme chrániť jeho život v sebe a v našich bratoch pred tými, ktorí naň číhajú.
Takáto úloha žiada však od každého z nás pozorné uši a otvorené oči. Žiada vnímavosť a poslušnosť voči pokynom, ktoré dostávame z Božieho slova, ale aj voči tým, ktoré prichádzajú k nám prostredníctvom udalostí.
Okrem počúvania žiada sa teda od nás aj rozhľadenosť.
Boh rozhodne nechce mať z nás otrokov, ktorí trpne čakajú na každý jeho rozkaz. Chce mať z nás slobodné deti, ktoré sa snažia čítať jeho priania zovšadiaľ a predchádzať ich.
Aj Jozefov prípad potvrdzuje, že nemožno od seba oddeľovať počúvanie Božieho slova a sledovanie udalostí.
Ale potom dodajme, že ani ranné rozjímanie od večerného hodnotenia dňa.
Toto dvoje patrí vždy spolu a tvorí základný zdroj poznávania Božej vôle.

IV
Bože, ty si aj nás pozval do služby svojho Syna. Táto sa však nedá ani predstaviť bez poslušnosti a opatrnosti.
Veľmi by sme chceli mať tieto čnosti.
Preto ťa prosíme, aby si svojou milosťou predchádzal i sprevádzal našu snahu získať ich a urobil nás tak podobnými tvojmu vernému služobníkovi Jozefovi. Amen.