I
Tento ďalší spor s farizejmi bol pokračovaním a dovŕšením predchádzajúceho.
V ňom Ježiš ešte výraznejšie podčiarkol vetu: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu...“
Otázka, ktorú položil farizejom, keď sústredil ich pozornosť na ochrnutého, pre lepšie pochopenie problému by sa dala takto rozviesť:
Mám ho uzdraviť, a či nie?
Ak ho uzdravím, naruším podľa vás sobotu...
Ak ho nechám v jeho biede, zanedbám milosrdenstvo, ktoré – už sme to počuli – je viac ako obeta, a potom aj viac ako sobota.
Čo mám teda urobiť?
Čo uprednostniť?
Ako vidíte, stojíme pred problémom...
Uznajte, zákon o sobote nechce nikoho nútiť na hriech. A teda ani mňa na to mravné zlo, ktoré by vyplynulo zo zanedbania dobra.
Ale budem ešte konkrétnejší a osobnejší: Povedzte mi, či je dovolené v sobotu zachraňovať život, ako ho ja zachraňujem tomuto ochrnutému, alebo je dovolené tak naň niekomu číhať, ako naň číhate vy mne...
Keď Ježiš končil túto svoju reč, vo farizejských srdciach sa stále viac zahniezďovala vražedná nenávisť.
Ale on sa jej nebál.
Smelo sa pridŕžal ducha Božieho zákona a chromého uzdravil.

II
Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle? – Boží zákon nepozostáva predsa len zo zákazov.
Sú v ňom aj príkazy.
A v dôsledku toho jestvujú nielen hriešne činnosti, ale aj hriešne nečinnosti.
A všetkému, čo je hriešne, sa treba vyhnúť. Najmä vo sviatočný deň...

Vystri ruku – nech si farizeji všetkých čias a akýchkoľvek pomenovaní zapamätajú, že živý človek má vždy prednosť pred mŕtvou literou, že Bohu sa prakticky slúži cez blížneho a že kvôli nutnej pomoci bratom treba niekedy zniesť nielen napätia, závisti a hnevy, ale aj ohrozenia.

III
Toto Pánovo počínanie a toto jeho slovo sú pre nás ďalšou výzvou. A treba uznať, veľmi časovou.
Navykli sme si totiž na neutralitu, čo znamená aj na nečinnosť, ktorú si niekedy ospravedlňujeme veľmi svätými dôvodmi. Svoju hriešnu neochotu slúžiť Bohu v bratoch kryjeme aj sviatočným dňom. A tak si vyhotovujeme svätožiaru z toho, čo sa jej výslovne prieči.
Ako farizeji.
Musíme vedieť, že Ježišov prísny pohľad, ktorým sa pozrel v synagóge po svojich odporcoch, spočíva v takýchto prípadoch aj na nás.
Preskúmajme sa preto v tomto ohľade a opravme sa. Lebo je to karhajúci a odsudzujúci pohľad, ktorý nám rozhodne nemôže byť ľahostajný.

IV
Pane, prosíme ťa, daj nám konečne pochopiť, že ešte nerobíme dosť dobra a že ho ešte nerobíme dosť dobre...
Pripomínaj nám to láskavo každým sviatkom a každým stretnutím sa s duchovnou alebo telesnou biedou našich bratov a sestier. Amen.