I
Bol sobotný deň, keď Ježišovi učeníci, idúc poľom, trhali klásky, aby si vymrveným zrnom utišovali hlad.
Podľa farizejov sa tým dopúšťali veľkého priestupku proti Zákonu.
Dokonca dvoch.
Žali a zároveň mlátili obilie.
Ak niekto narušoval sobotu takýmto spôsobom nevedomky, mal dostať napomenutie a potom priniesť uzmierujúcu obetu.
Ak to robil ešte aj po upozornení, čiže vedome, mohlo sa mu ďalšie prestupovanie sobotňajšieho zákona prekaziť aj ukameňovaním. Ako čítame, učeníci boli v tomto prípade už napomenutí.
A ďalej?
Ďalej riešil tento problém sám Ježiš.
Riešil ho metódou vtedajších rabínskych škôl. Namiesto priamej odpovede dal farizejom protiotázku.
Opýtal sa ich, či nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi, aby im naznačil, že ak v takýchto prípadoch chcú niekoho naprávať pomocou Zákona, musia dôkladne poznať aj Zákon, aj rozpoloženie toho, od koho žiadajú jeho zachovávanie.
Inými slovami, v podobných prípadoch musia uplatňovať Zákon nie podľa litery, ale podľa ducha, to jest podľa úmyslu toho, kto Zákon dal.
Isté je, že ten, ktorý ustanovil zákon o sobote, nemienil ním ľudí trápiť, ale im pomáhať.
Preto ak farizeji vymáhajú od ľudí Boží kult bez ohľadu na stav, v ktorom sa nachádzajú, konajú proti duchu Zákona, a potom aj proti vôli Zákonodarcu.

II
Prečo robia, čo neslobodno? – Prečo nezachovávajú sobotný predpis?
Neuvedomujú si, že tým opovrhujú Mojžišom a opovrhujú aj Bohom, ktorý ho poslal?

Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid? – Ak sa chcete riadiť zákonom, najmä ak chcete iných ním upravovať, musíte ho najprv vy dobre poznať.

Sobota bola ustanovená pre človeka. – A preto sa má človek pri jej zachovaní tak prispôsobiť Bohu, ako sa Boh pri jej ustanovení prispôsobil človeku.

III
Ak človek zachová Božie zákony podľa ducha, čiže podľa úmyslu Zákonodarcu, budú mu vždy pomocou.
V opačnom prípade sa mu stanú nezmyselným bremenom. Ak ich bude chcieť zachovať podľa litery, to jest všetky rovnako dôsledne, po čase zbadá, že to nejde, že to jednoducho nie je možné.
Ako vieme, medzi Pánovými príkazmi sú menšie a väčšie. A jeden z nich je prvý a najhlavnejší.
Z toho nám je jasné, že tam, kde sa dva z nich dostanú do sporu, jeden z nich musí ustúpiť.
Treba pritom, pravdaže, vedieť, ktorému v danej situácii treba dať prednosť a ktorý dočasne alebo i trvalejšie odsunúť.
Kto z nás sa však vyzná v tomto ťažkom umení? No netrápme sa príliš...
Máme tu predsa Cirkev, neomylnú učiteľku a vernú strážkyňu všetkých Božích poriadkov.

IV
Pane, veľmi ťa prosíme o tvojho Svätého Ducha. Daj nám ho, keď počúvame alebo čítame tvoje slovo, ale najmä vtedy, keď máme riešiť zložité životné rozpoloženia a sme pritom obliehaní zákonníckou literou.
Rozmnož v nás v takýchto chvíľach múdrosť, silu, ale najmä poslušnosť voči učiacej Cirkvi, cez ktorú nám ty sám hovoríš, ako treba správne chápať a užitočne zachovávať tvoj svätý Zákon. Amen.