I
Veriaci Žid, ktorého za čias nášho Pána postihla hrôza malomocenstva, trpel viacnásobne.
Najprv hnisavými ranami na svojom tele.
Potom opustenosťou od ľudí. Musel sa im totiž vyhýbať, aby ich nenakazil a obradne neznečistil.
A konečne trpel aj vedomím, že nie je v milosti u Boha. K tomuto presvedčeniu ho viedla všeobecná mienka.
Cítil sa teda zavrhnutý súčasne od Boha i od ľudí.
Ten, čo prišiel k Ježišovi, prišiel na základe viery, že Izrael opäť dostal proroka, akým bol kedysi Elizeus, ktorý zbavil tejto strašnej choroby Námana zo Sýrie.
Toto svoje presvedčenie vložil do slov: „Ty ma môžeš očistiť, ak chceš...“
Ježiš nezaprel.
Slovom i skutkom mu potvrdil, že Boh naozaj navštívil svoj ľud – Boh milosrdný, ktorý mu vracia zdravie, ale aj požadovačný, ktorý si aspoň to od neho praje, aby o tomto zázraku nikomu nehovoril.
Niektorí si myslia, že tento Ježišov zákaz neznel vážne. Ale nemyslia si dobre.
Nasledujúce riadky jasne ukazujú, akú nepríjemnosť mu spôsobila neposlušnosť uzdraveného...
Musel sa nejaký čas skrývať a vyhýbať sa ľuďom. Ak sa chcel dostať do vedomia svojich učeníkov a množiacich sa zástupov ako Mesiáš – osloboditeľ od hriechov – len postupnou výchovou, nemohol si dovoliť vstúpiť do mesta, ktoré by po tomto zázraku nebolo videlo v ňom nič viac len dobrodinca, zázračného lekára, pripadne svojho budúceho vládcu.

II
Na kolenách ho prosil. – Asi cítil, že tento lekár lieči len v tejto polohe.

Ak chceš. – Viem, že môžeš všetko, čo chceš. Len neviem, či chceš všetko, čo môžeš. Preto ťa prosím...

Môžeš ma očistiť. – Môžeš tak urobiť preto, že máš takú moc...
Ale aj preto, že ja mám takú vieru...

Daj si pozor a nikomu nič nehovor. – Vážim si, ak niekto horlí za moju česť, ale nie som rád, ak pritom dosť nedbá na moje slovo...

III
Ježiš vyplnil prianie malomocného, no malomocný nevyplnil Ježišovo.
Nevďačnosť – povieme.
Áno.
Ale nezabudnime pritom preniesť svoj zrak na seba. Koľkokrát sa už aj nám stalo, že sme sa ukázali kňazom so svojím duchovným malomocenstvom, so svojimi hriechmi a vykonali sme aj predpísanú obetu, ale vzápätí sme sa dopustili neposlušnosti voči tomu, ktorý nás vyliečil.
Prečo asi?
Odpoveď môže byť aj takáto: Poslušnosť Ježišovmu slovu sa nedá improvizovať...
Tá sa musí denne nacvičovať.

IV
Pane, daj nám pomocou tvojho Svätého Ducha čím prv pochopiť, že jedinou opravdivou vďakou za tvoje nespočetné dobrodenia je ochotná poslušnosť voči tvojim prianiam, ktoré nám denne oznamuješ vo svojom slove.
Nech ho vždy pozorne počúvame a vždy verne plníme. Amen.