Život, vzrast i dozrievanie Božieho zrna v nás závisí od Boha...

Podmienky jeho vývoja zveril Boh človeku.

Platí to najmä tam, kde ide o duchovný život, ktorý sa pojmovo kryje s Božím kráľovstvom v nás a medzi nami, o ktorom hovorí toto podobenstvo.

Božie kráľovstvo, ktoré tu vzniká a vzrastá v jednotlivcoch i v spoločenstvách, je teda vždy dielom dvoch.

Dielom Boha i človeka.

Boh ho zapríčiňuje, človek podmieňuje.

Mali by sme na to stále pamätať pri sebazdokonaľovaní, pri výchove i v apoštoláte.

Áno, Božie kráľovstvo, Boží život v nás a medzi nami je vždy dielom dvoch.

No nie sú dielom dvoch jeho nedostatky.

Tie patria len jednému – človeku. Tie sú vždy naše.

Boh vždy chce v nás kraľovať, my mu však vždy nevytvárame žiadané podmienky.

Okrem toho nám chce toto podobenstvo pripomenúť, že zrod, vzrast i zretie Božieho kráľovstva, toho, ktoré je v nás, i toho, ktoré je medzi nami, deje sa vždy v určitej postupnosti. Najprv klík, potom steblo a nakoniec plný klas.

Tu je preto v každom prípade namieste trpezlivosť a pokoj.

Veď ak je tu klík i steblo, to je znak, že sme zatiaľ splnili svoju úlohu, že sme utvorili pre Božie kráľovstvo potrebné podmienky a treba sa v pokoji chystať na zber úrody, na zachovanie tých nových zŕn, ktoré umožnia ďalšiu siatbu a ďalší jeho rozmach.

Do akej pôdy treba zrno vložiť, to nám Pán povedal vo svojom podobenstve o osudoch Božieho slova.

V tomto nás chce upozorniť, aby sme nepripisovali výsledky na Božej roli sebe, aby sme si nemysleli, že v sebazdokonaľovaní, vo výchove i v apoštoláte závisí všetko len od nás.

Božie kráľovstvo je vždy dielom dvoch.

Kto je pri jeho vzniku a rozvoji prvý a hlavný, malo by nám byť jasné kedykoľvek sa o jeho príchod a rozvoj modlíme alebo namáhame.