Jeden syn hovoril, ako mu práve toto Božie slovo z knihy Sirachovho syna pomáhalo pri jeho starnúcom otcovi. Ako si vďaka tomu veľa ráz zahryzol do jazyka, pomalšie a dlhšie vysvetľoval čo robí, pomalšie kráčal, dlhšie sedel pri otcovi.
Je veľa takýchto synov a dcér, ktorí sú oporou otcovi v starobe a majú v úcte matku.
Ježiš Kristus pred svojím nanebovstúpením povedal svojim učeníkom, že mu budú svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj Samárii a až po samý kraj zeme (por. Sk 1,8).
Podstata Vianoc – oslava narodenia: Večný Boh, počiatok a koniec celého vesmíru prijal ľudské telo a narodil sa ako nežné, malé dieťatko. Stal sa pre nás chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili. Zriekol sa svojej božskej veleby, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho vzhľadu ho pokladali za človeka (List Filipanom 2, 7).
Radi sledujeme východ Slnka. Je to niečo úchvatné sledovať, ako Slnko vychádza nad obzor a stále viac a viac osvecuje celý kraj.
Táto sv. omša má prívlastok na úsvite. Alebo aj pastierska. Pastieri sú symbolom malosti. A Boh si často vyberá malé veci, keď začína tvoriť niečo veľké. Presne tak ako začína svitanie. Najprv malé svetielko a nakoniec je osvietená celá krajina.
Koľkokrát sa nám už v živote stalo, že sme niečo sľúbili, ale nesplnili. Buď sme zabudli, alebo nevládali vykonať alebo si to rozmysleli a nakoniec zmenili svoj úmysel. A možno sa nám to stalo aj zo strany druhých, ktorí sa zachovali podobne voči nám. Pokiaľ sa to stalo nám, tak nás to väčšinou mrzelo, prípadne sme sa ospravedlnili. Ak sa tak druhí zachovali voči nám, v mnohých prípadoch sme scitliveli a cítili sa oklamaní alebo odsunutí. Niekedy totiž máme na seba kratší a benevolentnejší meter ako voči druhým. Jedným slovom by sme mohli pomenovať túto situáciu ako sklamanie.