Čítanie z proroka Izaiáša je preniknuté radosťou. Radosťou z príchodu Pána na našu Zem. Aj keď sa táto udalosť stala pred viac ako dvetisíc rokmi, predsa Boh chce, aby sme mali na nej účasť aj my, ľudia 21. storočia. Umožňuje nám to svätá liturgia adventného obdobia. Radosť z príchodu Pána do našich sŕdc, začína v podobe hlbokej premeny. Lebo len radikálna premena nám pomôže k uzdraveniu chorôb, ktoré v súčasnosti pozorujeme: „Nestálosť v dobrom, netrpezlivosť, strach pred tým, čo príde, zneužívanie slov vo vzťahu k blížnym.“
,Apoštol Jakub nás v druhom čítaní povzbudzuje k trpezlivosti, lebo Pánov príchod sa približuje. Prichádza, ako ho ohlasoval aj Ján Krstiteľ, ako sudca. Kto je trpezlivý, dokáže druhým dodávať odvahu a nedá sa sám strhnúť nesprávnym smerom. Využime všetky prostriedky, ktoré nám Cirkev ponúka, k príprave na jeho príchod.
Minulú nedeľu sa nám Ján Krstiteľ predstavil ako „Hlas volajúceho na púšti.“ Vyzýval k pokániu. Prichádza k nemu Jeruzalem a celá Júdea i celé okolie Jordánu. Vyznávajú hriechy a dávajú sa mu krstiť. Zachytili sme Jánovu výzvu? Prijali sme sviatosť krstu. Žiaľ, pokrivili sme svoje chodníky, hľadali sme svoje záujmy a nie Božie. Do zasnúbenej zeme sa však prechádza púšťou očisty. Ján Krstiteľ aj nám hlása návrat k prvotnej láske, k pôvodnému nadšeniu a rozhodnutiu sa pre Boha. Prichádzajúci Ježiš nás chce naplniť Duchom Svätým, vnútorným prameňom Božieho života. Duch Svätý je oheň lásky, ktorý všetko očisťuje, osvetľuje a oživuje. Nedelí ľudí na dobrých a zlých. Odpustenie a spásu ponúka každému. Jeho súd je v tom, že svetlo prišlo na svet. Ježiš uskutočňuje spásonosný Boží zásah. Ukazuje sa ako záchranca hriešnikov a hlásateľ dobrej zvesti.
Nečudujeme sa Jánovi Krstiteľovi, že sa v temnote žalára dostal do pochybností. Ani on sa nevyhol zatmeniu viery, ani on nedostal hneď na začiatku plné poznanie Božieho plánu. Odhaľuje pohľad na Mesiáša len z jedného zorného uhla. Predstavuje ho ako prísneho sudcu, služobníka Božieho hnevu. Aj Ján Krstiteľ sa potrebuje obrátiť, kríza mu má pomôcť uvedomiť si, že kým sme na tejto zemi, pravdu len hľadáme. Nikto z nás nemôže povedať, že ju už našiel. Počas pandémie sme boli dlho uzavretí. Každý z nás si utváral názor na to, čo sa okolo nás deje individuálne. Počúvali sme veľa rôznych správ, z rôznych zdrojov, nájsť však pravdu v tejto spleti názorov a škriepok bolo ťažké. Viedlo nás to ku chorobe: „zneužívania slov vo vzťahu k blížnym.“ Hľadajme odpovede v modlitbe a bratskom dialógu. Obráťme sa na Ježiša, ako to urobil Ján prostredníctvom svojich učeníkov. Ján Krstiteľ istotne vedel o Ježišovom účinkovaní od svojich učeníkov. Vedel, že Ježišove skutky sa nezhodujú s jeho predstavou Mesiáša, no nevedel si to vysvetliť. Očakával celkom iné skutky. Pozná však zdroj pravdy. Posiela preto svojich učeníkov k Ježišovi s otázkou: „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“ Ježiš mu nedáva odpoveď slovami, ale skutkami. Cituje proroka Izaiáša. Jána Krstiteľa istotne táto odpoveď oslobodila od pochybností a posilnila jeho rozkolísanú vieru.
Cirkev nás vedie. Pre nás je cesta jasnejšia. Svätý Otec František nám o nej často hovorí ako o správne vysvetlených znameniach doby. Je to cesta viery, ktorá vychádza z viditeľných účinkov. Spejeme k jednote ducha, alebo k roztriešteniu Bábela? Z cesty tmy k svetlu, zo zahmlenia k skutočnosti, či z tmy do väčšej tmy? Kto skutky správne chápe, vidí ich pospolu v súvise, čo ho chráni aby neupadol do pochybností. Až všetko spolu poskytuje jasnejší obraz pravdy. Panna Mária svojou poslušnosťou Božiemu slovu nech nás vedie k Ježišovi, ktorý sa chce narodiť aj v našom srdci. Amen.