Drahí bratia a sestry,
veríte v Ježiša Krista? To, že sme tu v kostole, ešte nemusí nič znamenať. Aj apoštoli boli pri Ježišovi, videli Ho svojimi očami, a predsa mali pochybnosti o tom, kým je naozaj. Tomáš chce najprv vedieť, kam Ježiš odchádza, a keďže nedostáva presnú adresu, nevie, čo má zadať do svojej navigácie. Ďalšou otázkou vlastne prezradí, kde je podstata problému. Povie mu, že on vlastne nepozná Jeho Otca, čo inými slovami môžeme povedať, že akoby nepoznal ani Ježiša. Ale prečo vôbec mali apoštoli strach, na ktorý Ježiš reaguje hneď v úvode dnešného evanjelia?
Ježiš im hovorí o svojom odchode, ktorý je už blízko, a oni začínajú mať strach. Obetovali mu celý život a nevedia, čo bude nasledovať. A ak už ich Majster ide preč, tak chcú ďalej ísť s Ním, lenže nevedia, kam. To sa mu snažia vysvetliť a Ježiš im otvára oči pre úplne iný, nový pohľad.
Apoštoli zmýšľajú pozemsky, tak ako to robíme bežne, keď sa vyberáme na cestu. Musíme poznať cieľ a podľa neho prispôsobujeme to ostatné (prestávky na turistike v horách, tankovanie/nocľah na cestách…). Ježiš im však predstavuje svoj pohľad na duchovnú cestu k Otcovi. Ukazuje Tomášovi, že všetko, čo vieme o cieli, má byť odvodené od cesty, a tá je tým jediným, čo človek má a môže mať pred očami. Vyjadruje to ďalším metaforickým sebapredstavujúcim výrokom: „Ja som cesta, pravda a život.“ Cesta predsa môže byť určitým druhom istoty i poznania vo vzťahu k cieľu. Cesta je totiž vždy určená cieľom, avšak o tomto cieli Ježiš uisťuje aj toho, kto tam ešte nebol. U Ježiša je takto cesta reprezentáciou cieľa.
Metafora cesty sa tak stáva zrozumiteľným vyjadrením toho, ako Ježišova životná prítomnosť, jeho životný príbeh (ktorý tiež môžeme vyjadriť ako metaforu cesty) a jeho odchod (o ktorom je práve reč) vypovedajú o Bohu, ku ktorému ide Ježiš k Otcovi rovnako ako cesta k cieľu. O Otcovi sa dozvedáme od Syna, práve v Synovi Ho spoznávame. „Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ K Bohu Otcovi sa teda nepriblížime inak, iba cez stretnutie Ježiša Krista.
Poznáte slovenské príslovie: „Vtáka poznáš po perí, človeka po reči.“ Áno, ľudia nás poznajú podľa výzoru, ale taktiež aj podľa našich slov a skutkov. Teda môžeme povedať, že poznáme telesnú a duchovnú stránku človeka. Božiu tvár môžeme vidieť v Ježišovej tvári a to, aký je náš Boh, môžeme vidieť v živote, správaní a konaní Jeho Syna, nášho brata. Bratia sú si často podobní. A to je výzva aj pre nás: byť podobní Ježišovi, aby sa nás nemusel pýtať tak ako Filipa: Toľký čas na teba čakám v chráme, v mojom slove, prihováram sa ti v tichu tvojho srdca, v slove mojich služobníkov a služobníc, čakám na teba v bratovi a sestre… a ty ma nepoznáš? Nevidíš?
Pane, daj nám otvorené srdce, ktoré ťa bude poznať a vidieť a takto ukazovať ľuďom okolo nás nášho Otca, ktorý nás volá na cestu do príbytku, ktorí už máme pripravený.