I
Ako vieme z predchádzajúcej state, Ježiš sa pohol do tohto prevažne pohanského prostredia kvôli oddychu.
Ale musel sa ho vzdať už hneď na pobreží, kde ho čakal diabol.
A nie hocaký...
Volal sa Pluk a silou sa rovnal šiestim tisícom pešiakov a stodvadsiatim jazdcom.
Ak nám Svätý Duch dal zaznamenať toto stretnutie so všetkými podrobnosťami, mali by sme pouvažovať, prečo...
Najprv asi preto, aby nám ukázal, ako vyzerá človek, ktorý sa dostal pod diablov vplyv, ako zúri, keď sa mu ukladá nejaká disciplína, ako sa zbavuje rúcha a trýzni najrozličnejším spôsobom seba a svoje okolie.
Ďalej sa nám touto príhodou ukazuje úlisnosť Božieho protivníka, ktorý len čo zbadá, že má pred sebou Silnejšieho, útočí na Ježišov ľudský cit a uchyľuje sa k prosbám, aby neprehral úplne, keď už vidí, že prehrá.
Ale Svätý Duch nám tu ukazuje aj Ježiša, ktorému je všetko vedľajšie tam, kde môže dostať človeka z diablovej moci. A okrem toho sa nám tu naznačuje aj to, akým vývojom musí prejsť každý, kto sa Kristovou mocou oslobodil od diabla a chce sa stať členom Božieho kráľovstva. Každý takýto sa musí najprv priblížiť ku Kristovi. Pokojne si sadnúť k jeho nohám, čo v reči Písma (Lk 8, 35) znamená toľko, ako započúvať sa do jeho slova. A potom vstať a ísť ohlasovať veľké skutky, ktoré koná Boh skrze svojho Syna, pričom má začať od vlastného domu, od svojej rodiny.
V tejto udalosti zásluhou Svätého Ducha stretáme ešte aj Gerazanov, predstaviteľov svetácky zmýšľajúceho množstva, ktorému Ježiš vtedy najviac vyhovuje, keď ho obchádza, lebo takémuto množstvu sú stáda jeho svíň viac ako celé Božie kráľovstvo.
II
Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol k nemu. – Urobil to, čo by mal spraviť každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom dostal pod diablov vplyv. Lebo len živá viera, že máme vedľa seba Nepremožiteľného, nám pomôže premôcť premožiteľa...
III
Ako vidíme, pre Pána nie je problémom ani také diabolstvo, ktoré huláka, znepokojuje kde-koho, vyzlieka sa a trhá reťaze potrebnej disciplíny.
A nie je preňho ani vtedy problémom, keď má silu ako vojenský pluk.
Prečo teda strácať odvahu, ak v určitých chvíľach zacítime, že sa stávame terčom jeho útokov?
Ak je pri nás Pán so svojím slovom, so svojou sviatostnou milosťou a s bratským spoločenstvom, naozaj niet dôvodu znepokojovať sa...
Ide len o to, aby sme ho mali stále pri sebe, čo dosiahneme, ak budeme mysľou a srdcom my stále pri ňom...
IV
Pane, hrozné je pomyslieť, že peklo je schopné poslať aj na jediného človeka celý pluk...
Preto ti ďakujeme za túto príhodu, ktorou nás uisťuješ, že aj pluk je slabý tam, kde zaznie tvoje všemohúce slovo... Vyslov ho, Pane, aj nad nami a vyžeň z nás všetko, čo nás znehodnocuje v tvojich očiach a čo akýmkoľvek spôsobom ohrozuje našu večnú spásu. Amen.