I
Po odchode z Gerazy znova vidíme Ježiša v Kafarnaume, kde kriesi Jairovu dcéru, uzdravuje beznádejne chorú ženu a vracia dvom slepým zrak.
Všetky tri prípady vzájomne súvisia. Ale nielen časovo...
Aj inak.
Všetky tri sú povzbudením k viere, ale zároveň aj pripomienkou, že veriť v Ježiša Krista, to človeka niečo aj stojí... Jairus si napríklad kľakne pred ním na kolená, aby takto prekonal hrdosť predstaveného synagógy.
Potom musí v sebe potláčať netrpezlivosť, lebo mu oznamujú, že dcéra už umiera, a Ježiš, hoci mu to povedal, zdržiava sa prípadom ženy, ktorá by mohla so svojou chorobou chvíľku ešte počkať.
Keď vzápätí prichádza z domu správa: Neunúvaj učiteľa, dcéra je už mŕtva, už musí jeho viera prejsť ďalšou ťažkou skúškou, ktorú by asi neprekonal, keby mu Ježiš nepomohol slovami: Neboj sa! Len ver!
Ale ani to ešte nie je koniec.
Jeho viera musí vydržať ďalšie skúšobné údery. Prvým je svedectvo zmyslov.
Po príchode domov sa totiž na vlastné oči presviedča, že dievča už naozaj nedýcha...
Ale Ježiš stojí i tu pri ňom, aby mu pomohol slovami: Neumrela... Spí... A keď spí, to znamená, že vstane.
Medzi skúšky Jairovej viery patrili aj plačúce ženy, pohrebná hudba, smútiace príbuzenstvo a celé to množstvo, ktoré naplnilo dom a predstavovalo verejnú mienku, pred ktorou vyznievali Ježišove útešné slová a viera utrápeného otca ako veľká naivnosť.
Aj Ježiš vedel, akým argumentom je verejná mienka, rozhodol sa preto ihneď ju zrušiť.
Rozkázal, aby všetci, čo verili iba svojim zmyslom, vyprázdnili dom. Ponechal v ňom pri sebe len troch, ktorí mali už aj inú skúsenosť.
Až potom, v tomto novom ovzduší, v ovzduší viery, odovzdal dievča rodičom a ukázal, že jeho slovo je schopné prekonať aj to, čo sa všeobecne vyhlasuje za nemožné.
II
Tvoja dcéra umrela. – Ale ty len ver.
Kde žije viera v toho, ktorý je vzkriesenie a život, tam nikdy nič nie je úplne mŕtve... Nič nie je stratené tam, kde sa nestratila priazeň toho, ktorý môže všetko...
III
Sú straty, ktoré môžu aj veľmi bolieť, ale ak nás vedú k Ježišovi a kladú nás pred ním na kolená, môžu sa nám stať veľkým ziskom.
Dôkazom toho je aj Jairov prípad.
V Ježišovej blízkosti okrem života svojej dcéry našiel aj vieru a s ňou život vlastnej duše a spásu celého svojho domu.
Ak sa aj my nachádzame v stave nejakého smútku z utrpených strát alebo z nedosiahnutých cieľov, nezabudnime na Pánovo slovo, ktorým posmeľoval predstaveného synagógy.
IV
Pane, ty karháš všetkých, čo dosť neveria tvojej moci a tvojej dobrote, a odmieňaš každého, kto sa k tebe s dôverou obracia...
Povzbuď nás, prosíme, tak ako Jaira, keď sa slabosťou chveje naša viera, aby sme s tvojou pomocou vládali veriť a vierou dosahovali všetko, čo nám chceš dať ty, ktorý si vzkriesenie a život. Amen.