I
Ján krstil na ľavom brehu Jordánu naproti Jerichu. Teda tam, kde kedysi Jozue zoraďoval svoj ľud, aby ho na Boží príkaz previedol do Zasľúbenej zeme.
A táto okolnosť musela dozaista veľmi silno vplývať na myseľ vyvoleného ľudu, ktorý už netrpezlivo čakal na prisľúbeného Vodcu.
Keď sa však zástupy stále viac množili okolo Krstiteľa, veľrada začala strácať pokoj.
Ak bola najvyššou náboženskou a právnou ustanovizňou, nemal Ján robiť to, čo robil, bez jej dovolenia.
Znepokojovalo ju najmä to, že zavádzal aj akýsi očistný obrad.
Rozhodla sa preto poslať za ním kňazov. Im patrilo všetko, čo sa týkalo obradov. A rozhodla sa poslať s nimi aj ich pomocníkov – levitov.
Títo poslovia sa ho mali najprv spýtať, kto je. Opatrne, samozrejme...
Povrávalo sa totiž medzi ľudom, že je to Mesiáš alebo Eliáš, ktorý má pripraviť Pomazanému príchod, alebo je to aspoň nejaký nový Boží prorok.
Ak by bol prorokom, v tom prípade by mal právo na takúto činnosť aj bez schválenia veľrady.
Tým viac, ak by bol Eliášom alebo dokonca Mesiášom. Ale Ján toto všetko poprel.
Keď povedal kňazom, kto nie je, opýtali sa ho, kto je. Museli predsa dať nejakú odpoveď tým, čo ich poslali. Ján nemlčal o sebe, ale keď hovoril, skryl sa pritom za obraz. Nazval sa iba hlasom vyzývajúcim k príprave na Mesiášov príchod.
„Prečo teda krstíš?“ pýtali sa ho poslovia.
Po tejto otázke, v ktorej chýbala pokorná zvedavosť, začal Ján odpútavať ich záujem od seba a poukazovať na toho, ktorý bol už medzi nimi, ale ktorého nepoznali, hoci prá ve oni mali byť v národe prvými pripravovateľmi jeho príchodu.
Lenže Božie návštevy bývajú niekedy veľmi prekvapivé. A takou bola aj táto.
Boh obišiel Jeruzalem a chrám a prinášal do krajiny spásu z púšte, od Jordánu, tak ako kedysi cez Jozueho, ktorého meno v hebrejčine znamená to isté, čo v aramejčine meno Ježiš.
II
Ja som hlas – hlas toho, ktorý volá svoj ľud k zmene, ktorý ho volá k pokániu.
Som hlas, nástroj slova.
V tomto prípade nástroj Božieho slova.
Medzi vami stojí ten – na ktorého som prišiel ukázať, aby ste ho videli a poznali. Skláňam sa mu preto k nohám, som podstavcom, na ktorom sa vyzdvihne. Moja veľkosť vrcholí pri jeho sandáloch.
III
Ján chcel byť len hlasom, len prostriedkom na sprístupňovanie Božieho slova.
Hlas zaznie, vyruší, upozorní, sprostredkuje. Potom sa stráca, zaniká, aby neprekážal pôsobeniu slova...
Slovo zostáva, aby ďalej pôsobilo v mysli a v srdci toho, komu sa povedalo.
Podľa vlastnej výpovede a podľa svojho konania bol Ján len hlasom...
A my?
Nechceme byť niekým a mať všade slovo?
Naša veľkosť je tam, kde Jánova. V službe Slova, ktorému máme byť ako on – iba hlasom.
IV
Pane, obdivujeme pokoru a múdrosť tvojho predchodcu Jána.
Prosíme ťa, daj nám to, čo si jemu dal.
Daj nám schopnosť vyrušovať ľudí z ich hriešneho pokoja, ale vždy len preto, aby si sa ty stal medzi nimi známym. Amen.