Keď náš Pán Ježiš Kristus, ako vrcholná osobnosť ľudských dejín, udelil najvyššie tituly a uznanie Zachariášovmu synovi, začal hodnotiť tých, ktorým asi neboli tieto jeho reči milé. Veď tohto najväčšieho narodeného zo žien pokladali za posadnutého diablom, pretože nejedol a nepil víno. A, ako to už býva, potom sa pustili aj do toho, ktorý ho tak vysoko vyzdvihol, do Jánovho obhajcu, do Učiteľa z Nazareta. Do tohto sa zas opreli za to, že vraj nezachováva mieru v jedení a pití, chodí na hostiny, kde sa priatelí s nepriateľmi Boha a národa, totiž s mýtnikmi a verejnými hriešnikmi.

Jánovi a Ježišovi oponenti sa vo svojej farizejskej pýche a zákonníckej spravodlivosti videli vysoko nad obidvoma.

Pohrdli Jánovým hodnotením Krista a Kristovým hodnotením Jána a neverili, že Boh obidvoch poslal na záchranu svojho ľudu.

Ján žialil nad stavom svojho národa i svojej cirkvi, lebo sekera bola už priložená na korene stromu.

Kristus sa tešil, že drobný ľud i publikáni prijímajú jeho slovo a krst pokánia, aby sa vyhli Božiemu trestu, kým farizejským a zákonníckym vodcom ľudu sa nechcelo ani plakať, ani veseliť sa.

Nechutila im ani Jánova pohrebná pieseň, a nechutila im ani Kristova svadobná. Slepí vodcovia zaslepeného národa nevstúpili do hry ani s jedným ani s druhým.

Aká radosť, že medzi vyvoleným ľudom boli aj takí, ktorí ocenili múdrosť Janovu i Ježišovu! Škoda že ich bolo tak málo..!

Keď to počúvame, možno sa cítime mimo toho všetkého. A postoje tých, ktorí sa tu spomenuli, pôsobia na nás tak, akoby sme čítali knihu nejakej dávnej histórie.
Opravme sa.

Evanjelium nie je len história.

To je aj zákon, kde sa dozvedáme, akí máme alebo nemáme byť.

Keď čítame alebo počúvame tento úryvok, stojíme pred obrazom, na ktorom môže každý z nás zbadať aj svoju tvár.

V Kristovi, v Jánovi, v tých, čo prijímajú alebo neprijímajú ich slovo.

Dobre počúvajme a dobre sa dívajme.

Kde sme?

Sme s Jánom, ktorý nás vyzýva plakať, alebo s Ježišom, ktorý nás povzbudzuje veseliť sa?

Patríme medzi tých múdrych, ktorí vstupujú do hry...?

Alebo medzi tých pyšných a lenivých, čo zostávajú bokom...?

Títo poslední sú farizeji, ktorých Pán nemá rád.