Vlastnosti soli, pre ktoré hovoríme, že je nad zlato, sú nám zaiste veľmi dobre známe.

Ide predovšetkým o jej chuť a konzervačnú schopnosť.

A Pán chce, aby sme sa ňou aj my stali medzi ľuďmi, s ktorými žijeme.

A o čo mu predovšetkým ide?

O naše modlitby, pôsty a nábožné reči?

Tí, ktorí nás potrebujú ako soľ a ktorých my označujeme slovom “svet”, týmto veciam pramálo rozumejú. Ale sú tu isté duchovné hodnoty, ktoré si aj oni vždy cenili a cenia si ich aj dnes.

Myslíme tu hlavne na štyri základné čnosti: na silu, múdrosť, umiernenosť a spravodlivosť.

Tieto sú aj v očiach sveta podnes veľkou hodnotou.

Má ich rád, najmä keď ich vidí na tých druhých...

Tieto mu veľmi chutia, ale aj veľmi osožia.

Čo by bolo zo spoločností, z ktorých sa skladá, keby ich tvorili ľudia, ktorí sa nevedia na nič ťažšie podujať a ak sa podujmú, nevedia vydržať? Aké výsledky by mohla očakávať každá taká spoločnosť? Aký pokrok?

A čo by bolo z nej, keby v nej chýbala múdrosť tých, čo ju spravujú, i tých, ktorí ich majú poslúchať?

A bez spravodlivosti a umiernenosti by sa v takej spoločnosti človek stal človeku vlkom, a to by bol jej koniec.

Keď nám Pán hovorí, že sme soľ, ktorá dáva chuť a chráni od rozkladu, chce, aby sme práve tieto čnosti pestovali, aby sme ich zachovávali a zvýrazňovali pomocou spoločenstva Cirkvi; pomocou jej náuky a jej sviatostí.

Ak ich budeme mať v dostatočnej miere, staneme sa veľkými dobrodincami ľudstva, získame Božiemu kráľovstvu sympatie tých, ktorí ešte úplne neprepadli zlu, a pripodobníme sa tak prvým Kristovým učeníkom, ktorí boli v obľube u mnohých.

Inak nás čaká zo strany sveta, ale i z Božej strany, to, čo hovorí o zvetranej soli náš Pán.