Na začiatok dal Nebeský Otec človeku výchovne len základný zákon.

Ale preto, že tento jeho tvor ešte nevedel ani písať ani čítať, vtlačil mu ho na dosky srdca. A znel takto: Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im.

Neskoršie mu tento zákon v podrobnejšom znení napísal na hore Sinaj na kamenné dosky. A ešte neskoršie na zvieracie blany a papyrusové zvitky.

Potom mu dal za učiteľov prorokov, ktorí mu tento základný zákon vysvetľovali, ako ho má zachovávať v jednotlivých konkrétnych situáciách, do ktorých sa postupne dostával. Takto otváral Boh vyvolenému ľudu duchovný zrak a učil ho chodiť pred svojou tvárou.

Keď prišiel v plnosti času na svet Otcov milovaný Syn, ten dal k tomu všetkému toto pozoruhodné vyhlásenie: “Starým bolo povedané, ja vám však hovorím...” a začal ďalej rozvíjať Zákon a Prorokov a dopĺňať ho. No už nielen vzhľadom na situácie, do ktorých sa postupne dostával Boží ľud, ale aj vzhľadom na všetky, do ktorých sa môže dostať ktorýkoľvek človek v budúcnosti.

A aby bol vo svojej náuke celkom jasný, podopieral ju svojím príkladom.

Tým, ktorí ho pochopili a napodobňovali, sľuboval po smrti večnú odmenu vo svojom nebeskom kráľovstve.

Pritom všetko, čo robil i učil, staval na základoch, ktoré položil Otec.

Nič nerušil a nič nevynechával z jeho Zákona – ani čiarku, ani bodku.

My, ktorí sme sa označili jeho menom a stali sa jeho nasledovníkmi, nemôžeme si počínať inak ani pri výchove iných, ani pri samovýchove.

Máme začínať, čím začal Otec, a verne pokračovať, v čom pokračoval Syn, a veľmi dbať, aby sme sa zachovaním prvotného zákona stávali najprv ľuďmi až potom kresťanmi, aby sme nikdy nestavali dom od strechy a neupadli tak do nezmyselnej povrchnosti a prázdneho formalizmu.