25. nedeľa v cezročnom období rok „A“

Bratia a sestry.
Doba, ktorú žijeme vyvoláva v nás veľa otázok, na ktoré nevieme odpovedať. Žiaľ veľa kritických hlasov sa ozýva aj na Božie riadenie sveta. Ako kresťanom nám to ponúka príležitosť nanovo si uvedomiť, že Boh nemá voči nikomu záväzky, nikomu nič nedlhuje. Každý z nás sa pred ním môže cítiť ako obdarovaný, lebo všetko čo má a čím je, je darom Božej dobroty.

Bohoslužba slova dnešnej nedele nás pozýva k oslave Boha, chváliť jeho vznešenosť a dobrotu, jeho veľkosť, ktorú nemožno preskúmať. Obdivujme jeho štedrosť, ktorá prevyšuje prísne pravidlá spravodlivosti. Ďakujme za jeho milosti, ktoré prevyšujú zásluhy človeka.

Ježiš bol medzi nami, na tejto zemi, ako príslušník Izraela, ktorého symbolom v Starom Zákone je vinica. V akom stave ju našiel? Židia po svojom návrate z babylonského zajatia si chceli zlepšiť svoje postavenie, túžili po obnove svojho národa, ale snívali aj o pomste svojim nepriateľom. Prorok Izaiáš, ako sme to počuli v prvom čítaní, ich povzbudzuje, aby sa vrátili k Pánovi a on sa nad nimi zmiluje: „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty, nie sú moje cesty“. Skutočná obnova sa nezačína zničením nepriateľov, ale vyhubením zla z vlastných sŕdc. Židom bolo ťažké zmieriť sa so skutočnosťou, že aj pohania majú mať v božej rodine domovské právo ako oni, vyvolený národ. Ježiš svojím životom a prístupom musel pripomenúť aj svojim súčasníkom, že Boh sa neštíti ani posledného, nehodného, opovrhovaného človeka, lebo má pre neho nesmiernu hodnotu. Chce z neho spraviť Božieho syna, preto jedáva z hriešnikmi a mýtnikmi, čo mu predstavitelia Izraela mali za zlé.

Podobenstvo o „robotníkoch vo vinici“ odráža situáciu, v ktorej sa nachádza Kristovo dielo. Nezvyčajnosť podobenstva je v tom, že robotníkov najíma do práce vo vinici sám hospodár a jeho správca vypláca mzdu. Hospodár je pri vyplácaní mzdy prítomný, nazýva sa pán a tak má možnosť sledovať reakciu robotníkov na svoje veľkodušné odmeňovanie. Najviac šomrali tí, čo pracovali vo vinici celý deň. Mohol sa na nich nahnevať, lebo ho v srdci označili za nespravodlivého, ale nie. Bol k nim zhovievavý. Jeho vysvetľujúce slovo tu znie ako pokojný dáždik, ktorý preniká do popraskanej a vyprahnutej zeme. Všetko obnovuje. Je to nezabudnuteľný znak večnej božej lásky. Hospodár dal vyplatiť rovnakú mzdu napriek rozdielom v odpracovaných hodinách. K tým prvým je spravodlivý, lebo si s nimi dohodol dopredu dennú mzdu. To, že posledná skupina robotníkov dostala rovnakú odmenu, môžeme pripísať Božiemu milosrdenstvu. Medzi Božou spravodlivosťou a Božím milosrdenstvom je vyváženosť. Z počínania hospodára sa dozvedáme, že Božie kráľovstvo je darom, ktorý dáva Boh a my nemáme žiarliť na Božiu veľkodušnosť. Vzbudzujme si dôveru v spravodlivého a milosrdného Boha, podľa príkladu svätej Terezky z Lisieux.

Svätá Terezka vo svojom životopise píše: „ Keď aj viem, že Boh rád odpúšťa, viem, že je aj nekonečne spravodlivý. Myšlienka na spravodlivosť Pána Boha mnohým naháňa strach. Mne nie. Pri myšlienke na ňu sa ma zmocňuje radosť. Práve preto, lebo Boh je spravodlivý, nemôže byť prísny pri posudzovaní našich výkonov, keď sme malí a slabí. Keď je spravodlivý, bude hodnotiť všetky naše úmysly a snahy ako veľké veci. Preto očakávam od Pána Boha práve toľko od spravodlivosti ako aj od milosrdenstva“.

V podobenstve však nejde ani tak o vzťah robotníkov k hospodárovi, ale o vzájomné vzťahy robotníkov medzi sebou. V našom spoločenstve by nemala panovať závisť. Ak sa nebudeme porovnávať navzájom, ale budeme Pánovi ďakovať a chváliť ho za prijaté dary, naše spoločenstvá budú schopné vydávať svedectvo svetu ako prví kresťania: „Hľa, ako sa milujú“. Nech je tak. Amen.