Rozhodnutie pre Krista
Vždy, keď sa vydáme na cestu, skôr či neskôr sa dostaneme na križovatku. Sú cesty, kde je križovatka na „každom metri“, inde sa dá ísť dlhší čas aj priamo. Sú križovatky menej dôležité, kde aj keď nesprávne odbočíme, ľahko je možné opraviť sa. Sú križovatky kľúčové, napríklad na diaľniciach, kde keď sa pomýlime, nie je tak ľahké otočiť sa, čas to treba dlhé kilometre prejsť, kým sa nám podarí vrátiť na správnu cestu.
Božie slovo tejto nedele nás privádza na životne dôležitú križovatku. Cesta sa na nej rozdvojuje. Jeden smer predstavuje cestu s Bohom, druhý bez Neho. Alebo-alebo. Tretej cesty niet.
V prvom čítaní ide o rozhodovanie starozákonného Božieho ľudu. Sme na konci knihy Jozue, ktorá opisuje vstup Božieho ľudu do zasľúbenej krajiny. Po dlhom putovaní na púšti, kde vyvolený národ spoznal, ako je ľahké zablúdiť a náročné vrátiť sa z cesty zablúdenia, Izraeliti pod vedením vodcu Jozueho postupne dobýjajú zem, ktorú dostali darom od Boha. Prechádzajú cez Jordán, dobýjajú Jericho a ďalšie územia. Je veľmi zaujímavé, že zasľúbenú krajinu dostali od Boha ako dar (Boh často hovoril: „...dám ti túto krajinu...“), a predsa ju musia krvopotne získať za cenu ťažkých bojov. Nakoniec je krajina ich, treba ju podeliť medzi jednotlivé kmene, čo sa tiež nezaobíde bez konfliktov.
Na záver celého tohto bohatého príbehu Jozue zvoláva predstaviteľov všetkých izraelských kmeňov do Sichemu. Nebolo to neznáme miesto. Biblia ho spája aj s príchodom Abrama do Kanánu: „Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania. Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár.” (Gen 12,6-7) Takisto bolo toto miesto vzácne aj ako miesto pochovania patriarchu Jozefa, a podľa jednej tradície aj patriarchu Jakuba.
Jozue na záver svojej misie predkladá Božiemu národu na výber: „Ste na križovatke. Vyberte si, ktorou cestou ísť. S Bohom, alebo bez Boha.” On nechce rozhodovať za celý národ, ale ako svedectvo predstavuje rozhodnutie za seba a svoju rodinu: „Ja však a môj dom, my chceme slúžiť Pánovi.“
Svedectvo vodcu národa a doterajšie skúsenosť vedú k voľbe cesty života: „Nech je ďaleko od nás, že by sme opustili Pána a slúžili cudzím bohom... Aj my teda budeme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh.“
Ak budeme mať dnes čas, môžeme si prečítať celú 24. kapitolu knihy Jozue, pretože dialóg Jozueho s národom pokračuje. Jozue akoby preveruje, či sa Izraeliti nerozhodujú len na základe nejakej manipulácie. Ukazuje im na vážnosť a závažnosť rozhodnutia pre Boha...
Odraz takéhoto akoby „odhovárania“ nachádzame aj v evanjeliu. Ježiš predniesol svoju „eucharistickú reč“ o chlebe života. Vieme, že Eucharistia je živým znakom „novej a večnej zmluvy“. Mnohí však nechápu túto reč a opúšťajú Ježiša. Vydávajú sa na cestu bez neho. On ich nenúti. Ba naopak, prekvapivo sa obracia aj na svojich učeníkov: „Aj vy chcete odísť?“
Drahí bratia a sestry, tieto úryvky Božieho slova nám ponúkajú príležitosť zamyslieť sa nad otázkou: Nakoľko je vážne a silné moje rozhodnutie pre Krista? Skutočne som sa rozhodol pre neho, alebo ešte váham? Alebo len hrám takú hru na kresťana, no v inom kontexte, v inej situácii, v inej spoločnosti mám aj „druhú tvár“?
V tomto súvise si treba pripomenúť Ježišove slová: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom...“
Pozrime sa na podobnú križovatku v živote sv. Františke z Assisi: Mal rád veselý život, hry, šerm a pijatiku. Pozýval kamarátov na hostiny, kde sa nespútane bavili. Keď neskoro v noci tiahli ulicami, František šiel vždy na konci s paličkou v ruke... ako kráľ. Chcel byť rytierom... On, syn prostého občana, obchodníka. Otec obchodoval so vzácnymi drahými látkami. V spore so susednou Perugiou ho r. 1202 zajali a uväznili. Vo väzení s ním nezaobchádzali ako s bábikou. Ostal v ňom celý rok. Vydržal to, ale jeho zdravie bolo podlomené. Dlho bol ťažko chorý. V chorobe premýšľal o svojom živote. Keď ozdravel, vrátil sa k starému spôsobu života. „Do Apúlie!“ Nechcel byť obchodníkom s metrom v rukách. Chcel byť kniežaťom. Najprv sa chcel presláviť v zbrani, potom v rytierskom stave. Ale raz v noci v Spolette počul hlas: „Kto ti môže byť užitočnejší - pán alebo sluha, boháč alebo chuďas? Preto opúšťaš Pána kvôli sluhovi? Bohatého kvôli chudobnému človekovi?“ František sa vrátil do Assisi. Božia láska ho dlho volala. Teraz sa zmocnila jeho srdca on sa jej oddal úplne...