34. nedeľa v cezročnom období rok „B“ Slávnosť Krista Kráľa

Bol jeden kráľ, aj kráľovná,
aj ich princezná malá.
Žili v jednom zlatom zámku
uprostred šťastia a blaha.

Až tu naraz ukrutná smrť
o život ich priviedla.
Kráľovnú pes, kráľa mačka,
princeznú myška zjedla.

Aby ste však nemali strach,
čujte koniec rozprávky.
Z cukru bol kráľ, aj kráľovná,
princezná z marcipánky...

Táto detská básnička nám vykresľuje obraz kráľa, kráľovstva, ktorý dobre poznáme z detstva. V ňom kráľ patrí do detského rozprávkového sveta alebo do prostonárodných povestí.

Keď nám dnes Cirkev predstavuje Ježiša Krista ako Kráľa neba i zeme, možno si niekto položí otázku, či sa nejedná o niečo zastaralé, alebo infantilné. Má to ešte zmysel, zdôrazňovať tento obraz Boha?

Veď dnes žijeme v demokracii a ak aj v niektorých, aj vyspelých krajinách sú ešte králi alebo kráľovné, ich úloha je skôr symbolická...

Skúsme na chvíľku odložiť tieto naše predsudky a skúmajme, k čomu nás pozýva dnešná slávnosť.

A možno prídeme k tomu, že ju veľmi potrebujeme, aby sme si lepšie uvedomili, kto sme my, a kto je Boh.

Božie zjavenie vo Svätom Písme nám pomáha spájať v našom vzťahu k Bohu dva rozmery, ktoré – keby sme boli ponechaní len na sily vlastného rozumu a našej ľudskej skúsenosti – máme tendenciu oddeľovať. Boh je k nám stále blízko, môžeme povedať až rodinne blízko. Ako dobrý láskavý otec alebo mama. No zároveň je to zvrchovaný Pán, Kráľ neba i zeme. Je to Syn človeka, ktorý prichádza na nebeských oblakoch, jeho vláda je večná, nikdy nezanikne, ako sme počuli v prvom čítaní.

Svetský obraz kráľa, to je obraz moci, ktorá sa ľahko zneužíva na ovládanie, manipuláciu, vykorisťovanie, napĺňanie osobných ambícií, obohacovanie seba atď. Príkladom takéhoto kráľa je aj Pilát z evanjelia. Odvrhnutie tejto sebeckej manipulatívnej moci privádza často k úplnému odmietaniu autority, ku kríze autority, ktorej sme tak často svedkami. Možno aj preto sme radšej, keď sú králi prítomní už len v rozprávkach, alebo len na ceremóniách, keď z nich zostali len „cukrové figúrky“.

Ježiš Kristus nie je ani kráľ-vykorisťovateľ, ani kráľ-cukrová figúrka. Prečo?

Lebo on je Kráľom v tom úplne najprvotnejšom zmysle. Jeho kráľovstvo je nad týmto svetom, nie z tohto sveta.

Je to kráľovstvo, v ktorom svet a človek v ňom nachádza svoj prvotný zmysel a naplnenie. Je to kráľovstvo, v ktorom moc neznamená útlak, ale službu, podporu života. Ďalšie prívlastky tohto Kráľovstva budeme počuť v ďakovnej piesni – prefácii tejto svätej omše: „kráľovstvo pravdy a života, kráľovstvo svätosti a milosti, kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja“.

Preto podriadenie sa tomuto Kráľovi neznamená poníženie, alebo potretie našej slobody, ale jej najhodnotnejšie rozvinutie.

Veľmi potrebujeme v našej paradoxnej kultúre, v ktorej sa mieša agresívna vzbura proti každej autorite so slepým podriaďovaním sa populistickým manipulátorom, tento pohľad na pôvod každej autority a moci, ktorý nám odhaľuje Božie slovo.

Veľmi to potrebujeme všetci, osobitne však generácia mladých ľudí. Vzbura proti autorite a zároveň krehkosť a ľahké podľahnutie manipulácii je niečo zvlášť blízke mladým.

Každý človek, no zvlášť mladý, potrebuje upokojujúci pohľad na Krista Kráľa, ktorému sa môžem s radosťou a bez strachu podriadiť a pritom cítim, že moja sloboda sa nepotláča, ale potvrdzuje a rastie.

Zrejme aj preto sa od tohto roku v Katolíckej cirkvi Nedeľa Krista Kráľa slávi ako Svetový deň mladých vo všetkých diecézach a miestnych cirkvách.

Pápež František v posolstve k tomuto dňu pozýva mladých zamyslieť sa nad príbehom obrátenia apoštola Pavla. Šavol – prenasledovateľ stelesňuje tú rozhádzanosť nezrelo chápanej slobody, v ktorej osciluje medzi bezbrehým napĺňaním svojich agresívnych sklonov a lipnutím na litere zákona podľa výkladu farizejov. Stretnutie s Kristom je pre neho momentom nájdenia skutočnej slobody. Zo Šaula sa stáva Pavol – v preklade malý, ktorý v pokore pred Bohom našiel svoju veľkosť.

Prosme aj my o dar pravej slobody pre nás a zvlášť pre mladých, keď budeme vyslovovať slová Modlitby Pána: „Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi“.

A pozerajme na Krista Kráľa nie ako na tyrana, ani ako na cukrovú figúrku, ale ako na toho najvyššieho Kráľa, od ktorého pochádza každá moc na nebi i na zemi.