Sedela som v kresle tehotenskej poradne a sledovala a sledovala grafový záznam, ktorý vychádzal z prístroja meracieho srdečnú aktivitu bábätka. Už to bola pre mňa takmer rutina. Posledný mesiac tehotenstva som absolvovala toto vyšetrenie vždy raz do týždňa. Keďže termín pôrodu už uplynul, papierových záznamov som mala už niekoľko...
V ten deň som tu sedela už druhýkrát, pretože počas prvého merania grafová krivka dvakrát spadla do nízkych hodnôt a poslali ma "na prechádzku", aby som prišla o dve hodiny.
Bola som v miestnosti sama a zrazu som spozorovala ďalší "pád" krivky. Začala som cítiť strach a obavy – nevedela som, prečo sa to deje a ktovie, aký dlhý čas tu budem musieť ešte zostať...
Po prvom momente prišla iná myšlienka, spomenula som si na aktuálne Evanjelium zo dňa. Tento strach mi zakrýva pohľad na Krista, a ja chcem hľadieť a vidieť Ho, nech to dopadne akokoľvek. Preniesla som túto svoju túžbu do modlitby a odpoveď prišla – vnútorne som sa upokojila a pomohlo mi to prijať i ďalšiu prechádzku.
Pani doktorka po kontrole ultrazvukom odporučila ďalšie meranie CTG v ľahu, a to už bolo v poriadku a ja som mohla ísť konečne domov.
Kvôli nameraným odchýlkam som sa však mala dostaviť už na druhý deň na vyvolanie pôrodu.
No v ten istý deň som o svoj pohľad na Pána musela ešte bojovať, pretože k večeru ma začala bolieť hlava. Predstava, že pôjdem k pôrodu s migrénou, ma trochu desila, no zároveň som vnímala Božiu pomoc v odovzdanosti a istotu, že mi svoju pomoc neodoprie ani v nasledujúci deň D.
Tak sa nám narodila Lucie a jej narodenie je mi ďalším utvrdením Božej lásky, obdarovania a vernosti. I keď prichádzajú vonkajšie alebo vnútorné "boje", nečakané zmeny, On je pri nás a dáva sa nám "vidieť" a poznávať. A Lucka je pre nás svetielkom, ktoré má náš pohľad upriamovať na Pána Boha a vidieť Jeho Svetlo.
Ďakujeme všetkým, ktorí ste na nás mysleli v modlitbách, službami či darmi...