Ak sa stane, že nám vojde do oka okrem svetla ešte aj niečo iné, dostávame sa do tmy alebo aspoň do hmly.
A čím je telesné oko pre telo, tým je srdce pre dušu, pričom je jeho svetlom Pán.
Ak je v ňom on, sme vo svetle. Ak nie je, sme v duchovnej tme, v ktorej robíme, čo nemáme, chodíme bez zmyslu, pričom narážame a množíme napätia v sebe i vo svojom okolí, prevraciame hodnoty, uprednostňujeme, čo by sme mali zavrhovať a zahadzujeme, čo by sme si mali nadovšetko ceniť...
Ako je to s naším vnútorným okom? Je plné Pánovho svetla alebo je v ňom súčasne aj niečo iné? Nepadla nám doňho napríklad niečia pekná tvár, svieže a harmonicky stavané telo, susedov nový dom, alebo kolegov ďalší diplom....?
Ak v takomto prípade oko nie je ešte v úplnej tme, je určite už v hmle, v ktorej síce vidíme, ale nie jasno, a preto sa potkýname, vrážame nervózne do kadekoho, ubližujeme sebe aj iným.
V srdci má byť len Boh, a On ho má zaujať celé. On si to tak praje a tak aj hovorí: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca...
Ak sme toto jeho krátke slovo pochopili ako výzvu a povzbudenie do zápasu o čistotu vlastného srdca, pochopili sme ho správne.