Niektorí neprijímajú Ježiša Krista, ako spásonosný Otcov Dar preto, že ich nikto s ním nezoznámil. Iní preto, že im ho niekto zle predstavil.
Ale sú aj takí, čo ho nechcú poznať. Hlavne preto, že poznanie Ježiša Krista je aj praktická záležitosť. Ono vždy núti človeka meniť sa, prispôsobovať sa mu myslením i činmi.
Medzi týchto patria na prvom mieste tí, čo kvôli svojim osobným cieľom ukracujú iných na slobode, na zdraví a pokoji. Na druhom mieste tí, čo pasú po cudzom tele, aby si pomocou neho pripravovali stále nové a stále príjemnejšie vzruchy, a konečne tí, čo rozmýšľajú len o tom, ako sa obohatiť prostriedkami, ktorými by sa dali dosahovať dva predchádzajúce osobné ciele.
Takíto sa so svojimi zlými snahami veľmi radi uťahujú do tmy čím ďalej od Krista, ktorý prišiel medzi nás ako svetlo.
Bohužiaľ, v tomto stave sa dnes nachádza väčšina ľudstva, ktorá vytvára a predstavuje tú širokú cestu, o ktorej vieme, kam vedie... Veď veľmi zreteľne hovorí o nej Večný Sudca, ktorý dá každému v nekonečnom rozmere to, čo hľadá v tomto živote: jednému večné svetlo, druhému večnú tmu.
A tu si môžeme domyslieť, aký bude náš súd, a čo nás po ňom čaká, ak máme vždy veľa výhovoriek, keď sa treba zastaviť a pozrieť vo svetle Kristovho slova i príkladu na seba samých.
Skutočnosť, že mnohí odchádzajú z tohto života nečakane a Pánovo slovo: “Buďte pripravení, lebo neviete ani dňa, ani hodiny!” nech je pre nás výzvou k väčšej starosti o kúsok sústredeného ticha, v ktorom by sme nadobudli dôkladnejšie poznanie Ježiša Krista a vo svetle jeho slova svoj duchovný stav.
Bez tejto snahy sa vystavujeme riziku, že dožijeme svoj život vo tme, ktorá by sa nám mohla stať raz večnou.