I
Po uzdravení nevyliečiteľne chorej a po vzkriesení Jairovej dcéry zaútočili na Ježišovu milosrdnú lásku dvaja slepci...
Kričali za ním a prosili o zmilovanie – píše evanjelista Matúš.
Ale Ježiš akoby nepočul.
Všimol si ich až potom, keď sa pretlačili za ním do domu. Zdá sa, akoby nám týmto svojím počínaním chcel naznačiť, že viera vždy niečo aj stojí a niekedy sa odskúšava a dokazuje aj vytrvalosťou v opakovaní toho istého prosebného úkonu.
Z odpovede, ktorú im dal, cítiť zasa, že Božia moc a dobrota nie sú rozhodujúce, keď ide o naše vyslyšanie.
Tie sa chcú v každom prípade uplatniť...
Či sa tak aj stane, o tom rozhoduje naša viera.
„Nech sa vám stane, ako ste uverili,“ povedal Pán prosiacim.
Zákaz, ktorý im potom dal, mal byť akýmsi poplatkom za uzdravenie, na ktorý oni však – ako čítame – veľmi rýchlo zabudli. Šli po kraji a proti jeho vôli rozhlasovali, čo im preukázal.
II
Šli za ním a kričali. – Aj Pán totiž zblízka lepšie počuje... Kto ho žiada o pomoc, nech sa mu teda čo najviac priblíži zmýšľaním i konaním... Z bezprostrednej duchovnej blízkosti vyslyší každého...
Veríte? ... Áno, Pane – my veríme, že si Božím Synom, a veríme, že nás nielen môžeš, ale aj chceš zbaviť našich bied, veď kvôli čomuže by si bol prišiel ako Syn človeka medzi nás?
Ale nech sa to nik nedozvie! – Hovorím vám to, aby ste sa naučili vyjadrovať svoju vieru v Božieho Syna nielen prosbami, ale aj poslušnosťou.
III
Aj Jairovej rodine, aj dvom slepým zakázal Pán hovoriť o tom, čo pre nich vykonal.
Kým zasa ženu, ktorá sa chcela utajiť, priamo k tomu nútil.
Ako vidno, nežiada v každom prípade to isté. Vo všetkých mu však ide o poslušnosť, ktorá je popri modlitbe druhým veľkým vyznaním viery.
A čo chce od nás?
Čo odo mňa osobne? A čo od teba?
Najmä pri plnení nášho apoštolského poslania...
Z týchto troch prípadov sa dozvedáme, že ani náš apoštolát, ani našu rodinnú výchovu nemajú podnecovať a viesť naše osobné záľuby, ale poslušnosť Božej vôli, ktorú najbezpečnejšie poznáme prostredníctvom tých, ktorým povedal: „Kto vás počúva, mňa počúva...“
IV
Pane, veľmi ti ďakujeme za dar viery, ktorým nám otváraš oči pre poznanie neviditeľných vecí...
A ďakujeme ti aj za pripomienku, že poznanie zaväzuje, že k viere patrí i poslušnosť...
Daj, aby sme vždy spájali radosť z darov, ktoré si od teba vyprosíme, s poslušnosťou tvojim prianiam a nepoškodzovali neusmernenou horlivosťou záujmy tvojho kráľovstva. Amen.