I
Keď jeruzalemskí zákonníci a farizeji začali Ježišovi protirečiť už nielen slovami, ale aj úkladmi o život, odišiel do Galiley...
Ale šli vo svojej nenávisti aj ta za ním. Dúfali, že sa im podarí nájsť na ňom nejakú chybu, rozchýriť ju a aspoň tým umenšiť vážnosť, ktorú požíval medzi tamojším ľudom. Svoj útok na jeho dobré meno začali otázkou: Prečo tvoji učeníci nezachovávajú podanie predkov, prečo jedia chlieb neumytými rukami?...
To predsa nie je malý priestupok...
Podľa niektorých učiteľov Zákona rovná sa nedovolenému pohlavnému styku (Ricciotti 72).
Ježiš uznal za potrebné brániť sa. A to útokom.
Obvinil preto svojich protivníkov, že už nevedia, čo je hlavné a čo vedľajšie, že pre zachovávanie dodatkov k Zákonu, ktoré oni nazývajú podaním predkov, nemajú kedy zachovávať sám Zákon.
Pôvodne žiadal Boh napríklad obradné umývanie nádob len od kňazov.
Prečo ho teda pod výstrahou a trestom rozširujú na každú domácnosť, ba na každého jednotlivca? Množstvo ich predpisov plodí náboženskú povrchnosť a prorok musí potom napísať, že ľud, ktorý vedú, ctí si Boha len perami, ale jeho srdce je pritom ďaleko (Iz 29, 13).
II
Tento ľud ma uctieva perami. – Ale čo sú pery, keď ide o Božiu úctu?
A čo je celé ostatné telo, ak sa na tejto jeho úcte nezúčastní aj srdce?
Darmo si ma ctia – aj vtedy, keď si ma ctia srdcom, ak si ma nectia celým...
Môžu mať vieru, ktorá hory prenáša, môžu rozdať všetko svoje imanie chudobným a môžu aj svoje telo premeniť ohňom na popol...
Všetko je daromné, ak v tom nie je láska z celého srdca...
III
Čím sú naše modlitbové slová a akékoľvek naše náboženské úkony, ak nevychádzajú zo srdca?
V takom prípade sú zbytočné, neúctivé, ba hriešne...
Tak hovorí prorok...
A tak po ňom opakuje aj náš Pán...
Ak už nás samých uráža, keď sa niekto rozpráva s nami bez vnútornej účasti, nedbalo, roztržito, akoby nasilu, o koľko viac to musí urážať toho, ktorý si zaslúži i vyžaduje stálu a celú našu pozornosť.
IV
Pane, ty rád počúvaš naše modlitby a spevy. Rád sa dívaš na prejavy našej úcty voči tebe. Rozumie sa, len vtedy, keď v nich nechýba srdce, keď sú prejavom lásky, bez ktorej sa ti v žiadnom prípade nemožno páčiť.
Daj nám to, prosíme, čím prv pochopiť a podľa toho stále dôslednejšie žiť. Amen.