I
Ak chcel Ježiš pokračovať vo výstavbe svojej Cirkvi, musel niečo pridať ku Skale, ktorá mala byť jej základom.
Ale musel z nej niečo aj odstrániť.
Napríklad nesprávny pojem o Mesiášovi.
Áno, aj Peter ho mal.
Mesiáša si zatiaľ ešte predstavoval ako víťazného izraelského kráľa, ktorý zaženie Rimanov, zasadne na Dávidov trón a svojim verným bude prideľovať moc nad krajmi a mestami.
Bolo preto len samozrejmé, že zaprotirečil, keď Ježiš začal hovoriť o svojej ceste do Jeruzalema, kde ho starší a veľkňazi odsúdia a zabijú.
Škoda, že Peter nevypočul Pána až do konca.
Vnútorne sa pobúril už pri jeho prvých slovách, preto ani nezachytil tie ďalšie.
Už nepočúval Majstra, keď hovoril o svojom vzkriesení, o svojom víťazstve nad smrťou a hriechom, o víťazstve, ktorému sa nevyrovná nijaký politický alebo vojenský úspech.
Najhoršie bolo, že Peter s týmto svojím postojom vyšiel práve vtedy, keď sa aj Ježišova ľudská prirodzenosť desila toho, čo ju čakalo v Jeruzaleme.
Keď túto cestu k splneniu Ježišovho mesiášskeho poslania zamietal, pridával sa tak na stranu jeho ľudskej prirodzenosti a vnukal mu nepriamo tú cestu, čo kedysi diabol v púšti – cestu triumfalizmu.
Nedivme sa teda, ak Ježiš s týmto svojím učeníkom hovoril len tak cez plece – tak ako sa hovorieva s pokušiteľom.

II
Choď mi z cesty – prisilno sa ozvalo v tebe to ľudské, to šimonovské...
Tak silno, že to Božie, ktoré som po celý čas do teba vkladal, akoby bolo v tebe úplne zaniklo.
Zapamätaj si a povedz to všetkým, ktorých budeš raz učiť, že je vždy dosť diablom, kto protirečí krížu...

Na pohoršenie si mi. – Si učeník, ktorý namiesto toho, aby sa dal viesť svojmu Majstrovi Božou cestou, zvádza ho na svoju ľudskú.

III
Keby Peter vypočul Ježiša až do konca, dozvedel by sa, že jeho Pán síce umrie, ale potom aj vstane, a určite by mu neprotirečil.
Ale on nevnímal tak, ako bolo treba.
Neuvažoval nad tým, čo počul. Ba do Majstrovej náuky miešal dokonca svoje ľudské názory.
A to bolo to zlé, to diabolské.
Ale ak bol Peter v tomto ohľade prvý, nebol jediný...
Pri počúvaní Pánovho slova aj my veľmi často robíme podobne...
A nemali by sme, ak nechceme aj my zohrať pri budovaní Cirkvi úlohu pokušiteľa, pre ktorého má Pán len jednu reč. Len túto: Iď mi z očú...

IV
Bože, ty nás slovom i príkladom svojho Syna vedieš k slávnemu vzkrieseniu cez utrpenie a kríž.
Daj nám, prosíme, dostatočnú pozornosť, keď ho počúvame, a všetku potrebnú vytrvalosť, keď ho nasledujeme. Lebo tak bolo určené, že do jeho slávy môžeme prísť len jeho cestou. Amen.