I

Ak Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách – ako píše evanjelista – mal možnosť poznať skutočný stav Božieho ľudu. A ak poznal aj jeho dejiny, vedel, že ešte nežil v takej veľkej duchovnej biede...
A príčina?
Od čias proroka Ezechiela nemal pastierov. Bol ako opustené a zmorené stádo alebo ako zanedbané predžatevné pole.
Obilie dozrievalo, bolo treba žať, oddeľovať zrno od plevy a zhromažďovať do Hospodárovej stodoly.
Ježiš, ktorý práve nato prišiel, aby zachraňoval, čo sa strácalo a čo hynulo, preciťoval tento stav svojho národa veľmi bolestne.
A pretože ako každý iný človek, ohraničený miestom a časom, nemohol byť naraz všade, zatúžil po pomocníkoch, ktorí by kráčali pred ľudom a ukazovali mu cestu.
Rozumie sa, nie ako samozvanci.
Vodcov Božieho ľudu si vyberá a pripravuje sám Boh... Preto vyzval tých, ktorých už mal, aby prosili nebeského Hospodára o ďalších.
Vedel, že v tomto sa Boh dlho nedá prosiť.
Veď komu viac záleží na záchrane svojho ľudu ako jemu?

II
Boli ako ovce bez pastiera – ako stádo, pred ktorým nikto nekráča, ktorému nikto nehľadá výdatnejšiu pašu, schodnejšie cesty, ktoré nikto neupozorňuje na nebezpečenstvo nákazy a nechráni pred zákernosťou dravcov.

Preto proste. – Ak oduševňujete niekoho, aby sa stal pastierom Božieho ľudu a robotníkom na Božej roli, dobre robíte.
Ak ho učíte, ako si správne počínať pri plnení tohto poslania, stávate sa veľmi užitočnými.
Ale vedzte, že silu prevziať túto úlohu a schopnosť plniť ju môže dať len Boh...
Preto je nutné prosiť Pána žatvy... modliť sa...

Aby poslal robotníkov. – Robotníkov, hovorím... Dozorcov má Boží ľud dosť. Tí mu zatiaľ nechýbajú...

III
Stádovitosť nie je dobré slovo.
Ale na svojej ceste k spáse sa bez nej nikto z nás nezaobíde.
Všetci sme závislí, tak ako ovce od svojho pastiera, od tých, čo majú dostatočný rozhľad, potrebnú odvahu a patričné poverenie.
Niektorých nám Boh vo svojej dobrote dáva bez nášho pričinenia.
Ale v dostatočnom počte nám ich dá len vtedy, keď ho budeme o to prosiť tak, ako nás vyzýva náš Pán.
A zvlášť dnes ho treba v tomto poslúchnuť. Lebo vari nikdy nám tak nechýbali duchovní vodcovia s povahou robotníka ako dnes, keď si začíname nahovárať, že sa zaobídeme aj bez nich.

IV
Otče, ústami svojho Syna a rečou našich duchovných potrieb nás vyzývaš prosiť za apoštolské povolania, lebo roboty je naozaj veľa a robotníkov skutočne málo...
V poslušnosti tejto tvojej výzve a v pocite tejto našej potreby prosíme, pošli nám vodcov, ktorí sa neboja práce, ale pohodlia, ktorí neodmietajú nedostatok, ale bohatstvo, ktorí sa nevyhýbajú poníženiam, ale sláve...
Chráň tých, ktorých si už povolal do svojej žatvy. Posilňuj tých, čo sú už v nej...
A bohato odmeň všetkých, ktorých si už povolal z nej k sebe.
A ak chceš medzi svojich robotníkov zaradiť aj dakoho z nás, daj nám to, prosíme ťa, vedieť, chcieť i môcť. Amen.