I
Prvú svoju veľkú reč povedal Ježiš na vrchu blahoslavenstiev, druhú pri jazere, tretiu pred misijným rozoslaním Dvanástich, štvrtú vtedy, keď ich oboznamoval s podmienkami učeníctva.
Touto, ktorá nasledovala po nich, riešil niektoré problémy, ktoré môžu vyplynúť z hierarchického a bratského rozmeru jeho budúcej Cirkvi...
Povedal ju iba apoštolom.
Príležitosť na ňu mu dali sami, keď sa cestou do Kafarnauma hádali o tom, kto je medzi nimi prvý.
V tejto hádke im zrejme nešlo o Petrovo miesto. To im bolo jasné.
Zaujímalo ich však, kto ide v prvenstve hneď po ňom.
Z odpovede, ktorú im dal Ježiš po návrate v Petrovom dome, mali pochopiť, že Cirkev, ktorú zakladá, nebude bez hierarchického poriadku, nebude bez autority...
Nositelia autority však nebudú v nej ako v iných spoločnostiach, nebudú v nej navrchu...
Naopak.
Dolu budú, ako základ, ako skala spevňujúca nestálych a slabých.
Nebudú v nej teda vrchnosť – nebudú pánmi, ale sluhami. Prvým a najväčším v jeho Cirkvi bude ten, kto bude čím viacerých podopierať a dvíhať...

II
O čom ste sa zhovárali cestou? – Pýtam sa a budem sa vás takto pýtať po každom úseku vašej životnej cesty...
Ale osobitne dôrazným spôsobom potom, keď ju skončíte a objavíte sa predo mnou na prahu večnosti...

Kto chce byť prvý, nech je služobník všetkých. – V mojom kráľovstve, v mojej Cirkvi nie je možné kúpiť si prvé miesta. A nie je možné ani vybojovať si ich.
Kto ich chce mať, musí si ich vyslúžiť.
Prvé miesta v mojom kráľovstve nie sú teda ani pre bohatých, ani pre mocných...
Sú len pre pokorne slúžiacich.

III
Problém prvenstva nie je malým problémom. Vynára sa všade, kde sa zíde pár ľudí.
Vo svojej Cirkvi ho Ježiš rieši uvedenými slovami, ktoré si môžeme aj takto sprístupniť:
Kto sa chce zdôrazniť tým, že sa nadvihne, musí zatieniť brata...
Kto chce byť pred ním vpredu, musí ho obísť a dostať za seba...
Pri jazde na cestách.
Pri rozhovore medzi štyrmi očami i pri hromadných stretnutiach.
Ba aj pri obliekaní a zariaďovaní svojho obydlia... Všade.
A predsa nie všade.
V Božom kráľovstve je viacej vpredu ten, kto za viacerými dobrovoľne zaostal, kto čím viacerým dovolil nad seba vyniknúť…
Rozumie sa, nie z nedbajstva, nie z pohodlnej pasivity, ale z úprimnej snahy poslúžiť, pomôcť, v čom treba.
Podľa Pánovej informácie v Božom kráľovstve sa takto dosahujú popredné miesta, takto sa získavajú vyššie odmeny.

IV
Pane Ježišu Kriste, prosíme ťa o láskavú trpezlivosť, lebo zatiaľ ešte veľmi ťažko chápeme reč o prvenstve v tvojej duchovnej rodine – v tvojej Cirkvi.
Nech nám tvoj Svätý Duch stále dáva tú podivnú chuť hľadať svoju veľkosť vo svojej malosti, svoje uprednostnenie v zaostávaní a svoje kraľovanie v službe, ku ktorej nás vyzývaš svojím slovom, ale najmä svojím príkladom. Amen.