I
Boží Syn mohol ktoréhokoľvek človeka položiť pred sebou na kolená.
Ale tým, že sa stal človekom, zriekol sa tejto možnosti. Žil a pohyboval sa medzi ľuďmi ako jeden z nich, ako ich brat.
Presviedčal ich o svojom božskom pôvode len bežným ľudským spôsobom, ktorý im nechával možnosť slobodne sa mu pokloniť ako Božiemu Synovi.
A tento svoj spôsob nezmenil ani vtedy, keď mal pred sebou jeruzalemských farizejov, svojich najzarytejších nepriateľov...
Hovoril im síce o svojom božskom pôvode a poslaní celkom otvorene a možno aj trochu hlasnejšie, ale od začiatku až do konca úplne po ľudsky.
Prvá časť tohto úryvku obsahuje jeho obranu.
Odvoláva sa v nej na svedectvá. Najmä na Jánovo a Mojžišovo, ale hlavne na svedectvo svojich skutkov.
Druhá časť tohto úryvku je obvinením farizejov za to, že si zámerne zatvárajú oči pred Božím svetlom a uši pred Božím slovom, čo by ako učitelia Zákona nemali robiť... Vyčítal im, že úmyselne obchádzajú tie miesta Písma, na ktorých sa hovorí o ňom.
Tým, samozrejme, urážajú aj Mojžiša, ktorý sa preto stane ich žalobcom.
Ak im ako ich žalobcu spomína Mojžiša, tým im nepriamo naznačuje, že ich sudcom bude niekto iný.
Keby počúvali a rozmýšľali, určite by prišli na to, že stoja pred tým, ktorý ich bude súdiť, a ešte by využili možnosť na svoju záchranu...

II
Ján vydal svedectvo. – Aj Mojžiš.
Teda dvaja, ako požaduje Zákon.
Ale okrem nich mám aj iné svedectvo – svoje skutky... A z tých mi aj jeden stačí ako dôkaz pravdivosti toho, čo o sebe tvrdím...

Skutky, ktoré mi dal vykonať Otec – tie svedčia o mne, keďže prevyšujú každú ľudskú možnosť. Samy od seba presviedčajú, že som od Boha vyšiel a zasa k Bohu idem.
A vám to len preto hovorím, že sa nechcem vrátiť k nemu bez vás...

III
Keď náš Pán svoje božské synovstvo dokazoval najmä odvolaním sa na svoje skutky, dal nám príklad.
Aj my máme predovšetkým skutkami dokazovať, že sme Božími deťmi.
Vzletné slová a obradné zaraďovanie sa do počtu pokrstených je tu málo...
Žiadajú sa skutky, skutky a znova skutky... Ale treba dodať, nie hocaké.
Len tie presvedčia ľudí o našom Božom synovstve, ktoré zodpovedajú Božím prianiam, konajú sa s vierou, že ich s Božou pomocou zvládneme, nech by akokoľvek prevyšovali naše ľudské sily, a za ktoré čakáme odmenu jedine od Boha.

IV
Pane, ty si sa stal ľudským synom, aby sme sa my stali Božími...
Pomáhaj nám, prosíme ťa, ku skutkom, ktorými sa naše Božie synovstvo získava, udržuje i dokazuje. Amen.