Ľahostajnosť zabíja

V garážach blízko môjho pracoviska žijú bezdomovci. Jeden z nich vyzeral taký slušnejší, vždy pozdravil, keď som išiel okolo. Od nejakého času som na ňom zbadal zmenu. Tvár mal zvláštne sfarbenú do žlta a ťažko chodil.

Prihovoril som sa mu:
"Mali by ste ísť k lekárovi na vyšetrenie, vyzeráte nejako zle".
Odvetil:
"Už sa chystám".
Určitý čas ho nebolo. Pani, čo s ním bývala v jednej garáži, mi povedala, že je v nemocnici.

Bol sviatok svätých košických mučeníkov, 7. september 2018. Šiel som okolo spomínanej garáže, všade ticho, nebola tam ani tá pani. Cez chatrné dvere som nahliadol dnu. Predo mnou sa objavil neskutočný, šokujúci obraz: na špinavej posteli obklopený najrozličnejšími odpadkami, ktoré prakticky vypĺňali celú garáž, ležal nepohnute, napoly zakrytý a napoly odkrytý bezdomovec.

Prišlo mi ho strašne ľúto a oslovil som ho:
"Čo sa s vami stalo? Boli ste u lekára?"
"Bol som" - vravel, ale z nemocnice ma prepustili, lebo pre mňa nebolo ďalej miesto. Nevládzem chodiť, bolia ma nohy."
"Máte čo jesť a čo piť? - spýtal som sa ho.
Povedal, že zatiaľ má. Zakryl som ho špinavým spacákom alebo paplónom a povedal som mu, že skúsim čosi pre neho urobiť.

Odovzdal som vec svätým košickým mučeníkom a prosil som ich o pomoc. Začal som zisťovať, kto sa v meste zaoberá bezdomovcami, kto im poskytuje zdravotnú starostlivosť, ošetrovania a ubytovanie. Po viacerých pokusoch som s Božou pomocou a zaiste na príhovor svätých košických mučeníkov, objavil zariadenie, ktoré poskytuje aj dlhodobejšie ubytovanie i zdravotnú starostlivosť: "Betlehem Matky Terezy". Hneď som tam zatelefonoval. Sestrička mi potvrdila, že som na správnej adrese. Vravela však, že nemajú svoje auto, ktorým by mohli toho bezdomovca odniesť. Prosil som ju, aby sa prišli pozrieť, lebo dlho živý nezostane, je tam v garáži sám, opustený. Sľúbila, že veci zariadi. Od kolegyne v práci som sa potom dozvedel, že skutočne sestry Matky Terezy tam boli a prišlo aj auto, ktorým ho odviezli.

Ďakoval som v duchu svätým košickým mučeníkom za ich príhovor a Pánu Bohu za to, že som nebol ľahostajný v danej situácii, nakoľko mám sklon veci odkladať a posúvať na neurčitý čas.