Kázne

Drahí bratia a sestry, predstavme si, že ideme po dlhej ulici a na konci ulici vidíme oproti nám kráčať postavu: nejaký človek – muž alebo žena, mladý alebo starý? Nevieme rozoznať. Prídeme bližšie a poznávame staršieho muža z našej ulice. Nepoznáme ho však bližšie a je nám ľahostajný. Keď sme celkom blízko, tento pán sa pri nás pristaví, s úsmevom nám podá ruku a vraví: Chcel by som vás o niečo poprosiť – mám ťažkú tašku a nevládzem ju niesť, či by ste mi s tým nepomohli. Ochotne sa podujmem a odprevádzam staršieho pána domov.

Drahí bratia a sestry,
v úvodnej modlitbe sme prosili Všemohúceho Boha – nášho Ochrancu, aby nám pomáhal využívať pominuteľné veci tak, aby nás privádzali k hodnotám trvácim. Keď to vyjadríme jednoducho, prosili sme o dar múdrosti a rozvážnosti. Mladučký kráľ Šalamún rozpoznal, že bez múdrosti a rozvážnosti, nedokáže správne viesť kráľovstvo. „Daj teda svojmu služobníkovi chápavé srdce, aby vedel spravovať tvoj ľud a rozlišovať medzi dobrým a zlým. Veď kto by ináč mohol spravovať tento tvoj ľud, taký početný?“ (I. čítanie)