Prorok Habakuk žil a účinkoval v čase dramatických udalostí blížiaceho sa nebezpečenstva Babylonskej ríše v 6. storočí pred Kristom, keď Judsko nábožensky mravne upadalo. Prorok sa v dnešnom texte žaluje Bohu, pretože je bezmocný v snahe prekaziť tento úpadok. Dostáva sa mu však povzbudenia, že jeho situácia má zmysel. Všetko má napísať, pretože videnie čaká na svoj čas a náhli sa k splneniu...
Neraz počuť hovoriť: Ja som nikomu neublížil, nikoho som nezabil, neokradol, nehreším, nenadávam, nemám obavu ohľadom svojej spásy. Takéto hodnotenia vyslovujú ľudia aj keď ide o ich blízkych: Bol to veľmi dobrý človek, nikomu neuškodil, určite ho Pán Boh zobral k sebe do neba. Pýtam sa: Možno súhlasiť s takýmto tvrdením?
„Vydaj počet zo svojho správcovstva!“
Brat, sestra!
Ako vieme, pred pár mesiacmi sme si pripomínali našich „otcov viery“ – sv. Cyrila a Metoda. Dnešný deň sa istým spôsobom pridružuje k tej príležitosti. Iste Matka Božia bez porovnania prevyšuje ostatných svätých či blahoslavených novozákonnej Cirkvi. Ale je tu predsa istá podobnosť týchto dvoch sviatočných dní. A to v našom historicko – cirkevno – národnom súvise.
Starší kňaz mal pekný zážitok na námestí sv. Petra v Ríme. Videl tam hrať gitaristu, ktorý mal pred sebou napísané: „Nehádžte mi peniaze. Ja hrám len pre Boha.“