Kázne

V jednej bratislavskej nemocnici na oddelení ortopédie som stretol jedno asi šestnásťročné dievča. Malo zhubný nádor kosti jednej nohy. Museli jej vyoperovať značnú časť tejto kosti – píšťaly (tibia), čo prakticky znamenalo, že bez nejakej náhrady - protézy, by už nikdy nemala chodiť. Jej matka sa však rozhodla pre hrdinský čin. Vzdala sa svojich menších nie celkom nevyhnutných kostí oboch nôh – tzv. ihlica (fibia) a tieto následne po operatívnom spojení mali nahradiť vyoperovanú časť postihnutej píšťaly jej dcéry. Takáto operácia má však viaceré riziká.

Niekedy som zachytil, ako pápež František hovoril, že sa potrebujeme naučiť oslavovať. Je to preto, že pochádza z Južnej Ameriky? A pre mentalitu toho ľudu sú slávnosti samozrejmé? Možno z časti áno. Ale možno práve preto len zdôrazňuje to, čo by malo byť pre nás kresťanov samozrejmou súčasťou života. Ujo Janko to hovorieval takto: buďte veselí, nech je čert smutný, on má na to dôvod.

A my máme dôvod na radosť aj napriek prítomnému a či blížiacemu sa utrpeniu.