Skúste si spomenúť, kedy vás naposledy niekto počúval – ale tak naozaj, pozorne, ochotne, bez prerušovania a s láskou? Ježiš Kristus ako tajomný pocestný sa dnes pridáva k dvom mužom, sklamaným a frustrovaným, k tým, ktorí stratili nádej. Je zaujímavé všimnúť si, že v celej prvej časti príbehu, možno aj väčšinu času spoločnej cesty Ježiš pri dvoch učeníkov takmer nič nehovorí, ale kráča s nimi a načúva. Načúva bez prerušovania, bez poučovania, bez súdenia.
Ježiš sa ukazuje ako ten, kto sa chce aj ku mne pridať a stretnúť sa aj so mnou na ceste života práve tam, kde sa nachádzam. Je ochotný kráčať so mnou, trpezlivo a láskavo počúvať, kým nevypoviem všetko, čo chcem povedať. Pred ním je dobré odhaliť seba samého v pravde naozaj taký aký som, aj s každým strachom, sklamaním, hriešnosťou, beznádejou, depresiou, hanbou – teda s tým, čo pred ostatnými radšej schovávam. Ježiš je najviac hodný toho, aby sme pred ním celkom odhalili to, čo máme v sebe. Robíme to? Ježiš ma pozýva, aby som mu dovolil pripojiť sa ku mne a aby som hovoril.
V pozorovaní príbehu dvoch učeníkov s Ježišom nastáva zmena: on sám si zoberie slovo a začína vyučovať, vysvetľovať, prežaruje temnotu, ktorá vládla v mysli a v srdci tých dvoch. Ježiš nerobil nič zvláštne, a predsa. Pripomínal Písma a vysvetľoval, ako sa vzťahujú na Neho. Ohlasovanie a vysvetľovanie Božieho slova priamo z úst Ježiša postupne rozohrievalo už takmer vyhasnuté srdcia učeníkov vierou, nádejou a láskou. Či nám nehoreli srdcia? Viera sa rodí z ohlasovania Božieho slova. A tá zase prebúdza nádej – videli sme, ako bola vliata týmto mužom. A všetko sa to to završuje hostinou lásky pri lámaní chleba a návratom k ostatným učeníkom, aby sa o túto lásku mohli podeliť.
Áno, Ježiš túži, aby aj naše srdcia horeli. Vierou, nádejou a láskou. Táto premena srdca, celého života nie je nikdy „dokončená“, a preto nám Ježiš znova a znova ponúka svoju prítomnosť na našej ceste, je ochotný počúvať nás. Avšak nechceme ostať len pri tom, chce sa k nám prihovárať. On sám svojím slovom, zvlášť cez slová Svätého písma. Rozhodnutie pravidelne si čítať, modliť sa so Svätým písmom znamená vstúpiť do rozhovoru s Ježišom. On chce zapáliť naše srdcia vždy nanovo živou vierou, nádejou a láskou.
Na nedeľu Božieho slova, ktorú sme slávili v januári, bol vybratý verš: „Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva.“ Apoštol Pavol to adresoval kresťanom v Kolosách a Cirkev to dáva na srdce nám, ktorí chceme byť Ježišovi učeníci. Pozývam vás položiť si otázku a urobiť nejaké možno malé, ale konkrétne rozhodnutie vo vzťahu k Svätému písmu, cez ktoré Ježiš k nám chce hovoriť: ako sa chcem ja nechať premieňať Božím slovom. Má Ježiš priestor osvecovať môj život jeho pravdou, alebo mu potrebujem tento priestor a čas darovať, vytvoriť?
Benedikt XVI. nás v dokumente o Božom slove vyzýva znovuobjaviť to, čo sme uprostred každodenného života zvyknutí považovať za samozrejmosť a nevšímať si to: že Boh hovorí a odpovedá na naše otázky (VD4). Mnohí z vás ste azda počuli o podcaste Biblia za rok od amerického kňaza Mike Schmitza, ktorý tento rok vychádza aj v slovenčine. Je to ďalší vzácny dar, že máme takouto formou ponúkané Božie slovo aj s komentárom akoby na tanieri, keď pre mnohých ľudí dnes počúvanie je prístupnejšie ako čítanie. Čas možno len 20 minút denne venovaný čítaniu alebo počúvaniu Biblie nenechá náš život takým, akým je. Stane sa akoby zakvitnutou záhradou, záhradou plnou chutného ovocia, ovocia Ducha Svätého. Sme pozvaní vykročiť dnes do našich „Emauz“ spolu s Ježišom. Rozhodnime sa nastúpiť na cestu častého stretávania s Ježišom, predkladania mu svojho života takého, aký skutočne je, na cestu učeníctva cez počúvanie jeho slova. Ježiš sľubuje premenu. Ježišovo slovo prináša skutočný život, vnútornú slobodu a rozohrieva srdce láskou, ako to zakúsili aj učeníci na ceste do Emauz.