4. Veľkonočná nedeľa rok „A“

,,...kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas“
(Jn 10, 4b)

Bratia a sestry, slávime nedeľu Dobrého pastiera a sme plní vďačnosti, že Ježiš je ten Dobrý pastier, ktorý nás vedie k sebe do neba.

Ježiš sa prirovnáva k pastierovi, ktorý kráča pred ovcami a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Poznajú hlas svojho pastiera. V časoch Pána Ježiša Židia často videli pastierov a ovce. Ježiš teda použil prirovnanie z každodenného života pre lepšie pochopenie toho, čo im chcel povedať. Dnes už nevidíme tak často pastiera a ovce, ale stále si uvedomujeme, že Ježiš je ten náš Dobrý pastier a my chceme počuť jeho hlas a ísť verne za Ním.

Položme si otázku: ,,Ako pomôcť mladým v dnešnej dobe počúvať Boží hlas?“

Nová generácia je citlivá na to, ak jej dávame hotové odpovede bez otáznika. Mladí sa chcú sami rozhodnúť pre to, čo im odporúčame. Môžeme ich viesť k zamysleniu formou otázky. A oni budú mať príležitosť vo svedomí nájsť správnu odpoveď.

Povzbudiť nás môže aj tento rozhovor matky so svojou dcérou Magdou:

Magda pribehla natešená domov.

- Mami, v nedeľu ideme s triedou na výlet. Od rána do večera!
- A svätá omša, Magda?
- Aha, svätá omša, možno tam niekde pôjdeme...
- Vieš isto, že pôjdete?
- Nie.
- No tak, ako to bude?

Dlhšiu dobu mlčí, spustí hlavu a ja sa modlím.

- Mama, tak veľmi chcem ísť na ten výlet...
- Viem, moja drahá, ale pouvažuj, či to bude dobré. Si už dosť veľká, vedomá si svojich skutkov.

Celé popoludnie chodila smutná a zamyslená. Je už neskoro.
- Mama, chcem sa s tebou porozprávať. Prosím ťa, pomôž mi. Tak veľmi chcem ísť na ten výlet, ak mi však prikážeš, zostanem doma.
- Nie, Magda, musíš sa sama rozhodnúť, už nie si malá.

Hovoríme o hriechu ako o vedomom a dobrovoľnom prekročení prikázania a o veľkosti zásluhy, keď sa koná správne.
- Rozumiem, ale tak veľmi som sa tešila a je mi ťažké vzdať sa výletu.
- Predstav si, že Pán Ježiš sa na teba pozerá a čaká, čo si vyberieš: príjemnosť alebo povinnosť?

Dlhé mlčanie. Zdá sa mi, že som tvrdá voči dieťaťu, ale zároveň viem, že si to lepšie zapamätá. Vchádza do nebezpečného veku, v ktorom sa mladí obyčajne rozhodujú bez zváženia. Nejde tu len o tento jeden prípad, ale o pochopenie ťažkosti rozhodnutia, výberu a zodpovednosti.
Magda potichu šepká:
- Mami, ja, ja už nechcem ísť na ten výlet. Pôjdeme zajtra ako vždy v nedeľu spolu na svätú omšu.

Len som ju pobozkala, lebo som aj ja plakala a myslím, že aj Pán Ježiš mal slzy v očiach.
Ráno ma Magda veselá veľmi silno objala:
- Vieš, tak mi je ľahko na duši. Tak dobre, že mi vôbec nie je ľúto toho výletu. Až sa tomu sama čudujem.

Bratia a sestry, nechajme sa viesť Dobrým pastierom, ktorým je Ježiš a pomáhajme aj iným počúvať Jeho hlas.