I
Tu Ježiš znova pripomenul dôležitosť viery v jeho spojenie s Otcom.
Ale k pripomienke pripojil aj výstrahu.
Môžeme si jeho slová rozviesť takto: Prišla hodina, keď duchovne mŕtvi môžu už počuť oživujúce slovo Božieho Syna. Nech ju preto využijú...
Lebo za touto hodinou prichádza druhá, v ktorej aj tí, čo sú už v hroboch, predstúpia pred neho, no už nie ako pred napomínajúceho a zachraňujúceho brata, ale ako pred svojho Sudcu, aby si vypočuli výrok, proti ktorému nebude odvolania, lebo to bude aj Otcov výrok.
Syn sa totiž v ničom neodchyľuje od Otca... Tento súd sa bude diať podľa toho, či niekto počúval a uskutočňoval Synovo slovo, alebo ho zanedbával.
Trojnásobné Pánovo: „Veru...“ bolo upozornením, že podáva veľmi dôležitú informáciu. Ale aj tento prízvuk bol pre hluché uši vyvoleného ľudu a jeho vodcov prislabý.
Neuverili nášmu Pánovi a nekajali sa...
A čo by sa malo o nás povedať v tomto ohľade?
II
Ti, čo počujú hlas Božieho Syna, budú žiť. – Ale dobre si treba všimnúť tento výrok. Len tí budú žiť, čo hlas Božieho Syna aj počujú.
Iné je totiž počúvať ho a iné je aj počuť ho...
A môj súd je spravodlivý. – Tým však nehovorím, že bude pre vás priaznivý.
III
Ježiš, ktorého denne počúvame v jeho blahozvesti, je zatiaľ naším pokorným a trpezlivým učiteľom.
No blíži sa deň, keď už nebude vysvetľovať a čakať, kým ho pochopíme a kým sa napravíme...
Stane sa naším sudcom, ktorý nás bez meškania posúdi a zaradí, kam patríme.
Nie tak, ako sa to robí v škole.
Nie podľa toho, ako sme chápali jeho náuku, ale ako sme ju žili.
A ako ju žijeme, o tom hovoria aj naše predsavzatia, ktoré si možno denne robíme pod vplyvom jeho slova.
Položme si na jednu stranu tie, ktoré uskutočňujeme, a na druhú tie, ktoré odkladáme alebo na ktoré si možno ani nespomenieme...
Tie prvé znamenajú pre nás život... Tie druhé odsúdenie a smrť...
Ak sa pod vplyvom tohto Pánovho slova chceme meniť, nezabúdajme, že slovo „chcem“ dá sa správne vysloviť len zodpovednými skutkami.
IV
Pane, ďakujeme ti za toto nové upozornenie, za túto výzvu povstať zo svojej duchovnej ospalosti.
Keď ťa počúvame v tomto tvojom slove, daj, aby sme ťa aj počuli...
A ak by nás nepohla ku skutkom, ktoré od nás žiadaš, túžba byť naveky s tebou, nech nás prinúti k nim aspoň strach byť naveky bez teba. Amen.