I
Učeníci boli znova s Petrom.
Tentoraz na Galilejskom mori.
Ján spomína na prvom mieste neveriaceho Tomáša, na druhom pochybovačného Natanaela.
A dozaista nie náhodou.
Títo dvaja sa už presvedčili, že vzhľadom na svoje povahy sa musia silnejšie držať Petra ako dosiaľ.
Okrem nich boli tu aj dvaja Zebedejovci, ktorých tiež musel Pán viackrát napomínať.
A boli tu ešte aj iní dvaja.
Lovili celú noc.
No bezvýsledne.
Nadránom volal ktosi na nich z brehu. Pýtal sa, či majú niečo v sieti...
Museli však so zahanbením priznať, že veru nič.
Hoďte sieť na pravú stranu – radil Neznámy.
Keď poslúchli a nevládali vytiahnuť úlovok, pretože bol mimoriadne veľký, Jánovi prišla na um podobnosť medzi touto príhodou a tou tam na začiatku, pri ktorej ich Ježiš získal a povolal za rybárov ľudí...
To je Pán! – oznamoval Petrovi vzrušene...
A Peter, ktorý nikdy nemal ďaleko k činorodej láske voči Majstrovi, hodil v náhlosti na seba vrchné rúcho a plával k brehu...
Ostatní šli pomaly za ním so zázračne veľkou korisťou, pričom sa im stále hlbšie vpisovalo do vedomia, že bez Ježiša nič nemôžu, ale s ním veľa...
S ním môžu všetko...
II
Pôjdeme aj my s tebou, Peter. – Vieme, že ideme do niečoho, čo bude stáť námahu, ktorá môže aj dlhší čas zostať bezvýslednou, ale aj to vieme, že kráčame k stretnutiu s Pánom, ktorý na svoj čas požehná každú spoluprácu s tebou...
Spustite sieť z pravej strany lode a nájdete. – Keď ide o lov na mori, je síce malý rozdiel medzi pravou a ľavou stranou lode, ale vždy veľký medzi prácou podľa vlastného názoru a vlastnej chuti, a medzi tou, ktorú konáme na Pánovu žiadosť...
III
Učeník, ktorého Pán veľmi miloval, vynikal bystrosťou poznania...
Učeník, ktorý Pána veľmi miloval, vynikal pohotovosťou konania...
Dve postavy – dva prvky, ktoré Pánova Cirkev stále potrebuje.
Jána, ktorý má pomáhať Petrovi objavovať Pána.
A Petra, ktorý má svojím príkladom, prípadne i rozkazom strhávať Jána a ostatných učeníkov do činnosti a činnosťou do stále väčšej Pánovej blízkosti.
Vlastnosti týchto dvoch majú byť stále v celku veriacich.
Ale i v každom z nás.
Bez nich by to nešlo.
Rozdiel medzi naším poznaním a naším konaním nebol by milý nášmu Pánovi a nebol by osožný jeho Cirkvi.
Peter a Ján patria v Cirkvi vždy spolu.
IV
Pane, keď nám prichádzaš poradiť a pomôcť, stáva sa, že ťa hneď nespoznáme alebo sa za tebou hneď nehýbeme. Zrejme preto, že sa príliš dáme zaujať svojím zamestnaním. Odpusť nám, prosíme, doterajšie chyby v tomto ohľade a požehnaj nás, prosíme, Jánovou bystrosťou a Petrovou pohotovosťou, aby sme ťa hneď spozorovali a čím prv sa dostávali do tvojej blízkosti, v ktorej nás chceš mať natrvalo. Amen.