Pán Ježiš vstúpil do Petrovej loďky a odtiaľ vyučoval.

A určite sa tak nestalo náhodou.

Dal Petrovi možnosť vidieť ho i počuť zblízka...

Hovoril vynikajúco. No rečníctvo nebol jeho odbor, ale ani rybolov; preto, keď mu po celonočnom neúspešnom namáhaní povedal: Zatiahni na hlbinu a pripravte sa na lov, Peter scitlivel.

Celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili – odpovedal sebaisto.

No keď Ježiš stál na svojom, Peter spustil siete a bolo po jeho odbornosti. Ani jeho uvažovanie, ani jeho skúsenosti tu nič neznamenali. Od tej chvíle Peter veľmi zoskromnel a celý sa započúval i zamiloval do tohto Učiteľa z Nazareta.

Iste poznáme aj my takých, čo hovorievajú: u mňa, v mojej rodine to ide stále k horšiemu a nič nepomáha, zbytočne sa namáham.

A vo štvrti, kde bývam, niet človeka, ktorý by sa zasadzoval za niečo duchovnejšie...

S miestnym duchovným sa nedá hovoriť a na pracovisku je apoštolát najcudzejším slovom. Toľko ráz som už začínal, toľko ráz som už skúšal, no všetko nadarmo...

Pán si však stojí na svojom a hovorí ku každému z nás tak, ako k Petrovi: A čo, keby si predsa len rozprestrel siete v tom mori svojich nevydarených pokusov?! No nie na základe svojej, ale mojej odbornosti.

Tak urobil Pán z Petra svojho pozorného a poslušného poslucháča a neskoršie svojho zástupcu na zemi. Nie preto, že mal vynikajúce osobné vlastnosti, ale preto, že spokornel a bol poslušný, že vedel povedať po všetkých svojich nezdaroch: Áno, Pane, na Tvoje slovo...

Kto chce byť užitočný Božiemu kráľovstvu a loviť preň, či už doma alebo mimo domu, isté je, že potrebuje nejakú tú sieť pokusov a prostriedkov, ale ešte viac poslušnosť Pánovmu slovu. Ak sa niekto taký ocitne aj v beznádejných situáciách, stane sa za týchto podmienok aj on nádejou pre mnohých zbavených nádeje.