Drahí bratia a sestry!
V dnešnom evanjeliu sme počuli o jednom z mnohých Ježišových výstupov na vrch. Mnoho významných udalostí v dejinách spásy sa odohráva na vrchu. Abrahám a vrch Morja, Mojžiš a vrch Sinaj, Dávid a vrch Sion, Eliáš a vrch Karmel, atď. V samotných evanjeliách počúvame často o tom ako Ježiš vystúpil na vrch. Či už sám, aby trávil čas v modlitbe s Otcom, alebo so svojimi učeníkmi – napr. Hora blahoslavenstiev, viackrát Olivová hora, vrch na ktorom si Ježiš vyvolil Dvanástich.
Dnes sme počuli o výstupe na vysoký vrch, na ktorý Ježiš zobral iba troch zo svojich učeníkov – Petra, Jakuba a Jána. Na tomto vrchu im zjavil svoju slávu, premenil sa pred nimi a oni ho videli v nebeskej sláve. Asi ťažko si vieme predstaviť, čo títo traja apoštoli prežívali. Len z reakcie apoštola Petra, ktorý chcel postaviť tri stánky, aby tam mohli ostať, je zrejmé že tento zážitok musel byť naozaj pôsobivý. Prečo však k nemu vôbec došlo? Čo bolo dôvodom, že Ježiš vyviedol svojich najbližších učeníkov na tento vrch, prečo sa im ukázal v sláve? Iste nie pre nejakú ľudskú túžbu po oslavovaní. Ale práve preto, že v blízkej budúcnosti Ježiša čakal ešte iný výstup na iný vrch. Na prvý pohľad nie taký náročný. Keď porovnáme vrch Tábor, kde sa Ježiš premenil pred svojimi apoštolmi, a vrch Kalvária, kam mal onedlho tiež vystúpiť, výstup na Tábor je iste náročnejší. Kalvária nie je vysokým vrchom. No výstup naň bol pre Ježiša omnoho náročnejší. Vieme prečo...
Preto Ježiš chcel pripraviť aspoň troch svojich najbližších učeníkov na tento výstup a na túto skúšku ich viery. Dopredu im ukázal svoju slávu, ktorú má, aby v čase poníženia nezúfali. A vieme, že ani len títo traja apoštoli nezvládli vyjsť spolu s Kristom na ten rozhodujúci, najdôležitejší vrch – na Kalváriu. Pod krížom bol iba jeden z nich.
Bratia a sestry, my sa tiež pripravujeme na výstup na Kalváriu. Za necelých 5 týždňov si budeme pripomínať Ježišovu krížovú cestu v obradoch Veľkého piatku. Budeme skutočne ochotní stáť pod Jeho krížom? Ježiš chce aj nás pripraviť na túto cestu. Preto si dnes môžeme uvedomiť jednu vec. Apoštol Peter chcel na vrchu Tábor stavať stánky, príbytok pre Ježiša, Mojžiša a Eliáša. Nápadne sa pritom podobal na kráľa Dávida, ktorý tiež túžil postaviť dom Pánovi. A odpoveď? Pán sa pýta: Ty mi chceš postaviť dom? (2 Sam 7,5). Boh nepotrebuje aby mu človek staval dom, ani stánok. Ale čo od nás chce, je aby sme sa my sami stali pre neho domom. Sv. apoštol Pavol nás vyzýva, aby sme si uvedomili, že sme chrámom Ducha Svätého. Boh chce prebývať v nás. A to je ťažšie, stávať sa domom pre Boha, ako postaviť nejaký stánok. Sám apoštol Peter si to vyskúšal. Pretože Ježiš chce v nás bývať nielen s Táborom, ale aj s Kalváriou. Na ceste nášho života nás tiež čakajú výstupy na rôzne „vrchy“, aj na vrchy premenenia, kde nám je dobre, ale aj na kalvárie, kde sa trpí.
Bratia a sestry, máme pred sebou ešte skoro 5 týždňov prípravy na výstup na Kalváriu. Snažme sa pripraviť na slávenie Ježišovho umučenia a zmŕtvychvstania tým, že mu budeme budovať dom, stánok v nás samých. Sviatosťami, modlitbou, tým, že ho budeme prijímať v jeho slove a v neposlednom rade v našich blížnych. Ukážme mu, že pôst a pokánie myslíme vážne, že chceme byť jeho dôstojným domovom.