1. Zmena mena a náplne práce
V Evanjeliu podľa Matúša čítame o zmene mena. Šimon spoznal v Ježišovi Krista – Mesiáša a Pán Ježiš mu zmenil meno na Peter. Podobne tomu bolo so Šavlom, ktorý potom, čo spoznal Krista a obrátil sa, nie je viac Šavlom, ale je to už Pavol.
V biblickej reči zmena mena vyjadruje nový vzťah. V knihe Genezis čítame o človeku, ktorý po rozmnožení hriechu na zemi, počúva Boha a ochotne plní Božiu vôľu, je to praotec viery – Abram, ktorému Boh mu mení meno na Abrahám, lebo sa mu dostáva vyznačenia – Boh si ho vyvolil a teda je už Božím mužom a teda už Abrahám. Tak aj v prípade Petra a Pavla, zmena ich mena značí novú skutočnosť.
My sa nemáme zriekať svojho mena, ale máme byť jeho dôstojní nositelia, ako svedkovia krásy života s Kristom. Peter a Pavol si tak vážili svoje vyvolenie, že položili za Pána svoj život vo viere, že zomrieť pre neho je zisk. Majme pred sebou Krista, ako nevesta má pred sebou svojho ženícha a túžobne očakáva deň, keď bude navždy jeho.
2. Nenarodili sa dokonalí, ale snažili sa o dokonalosť
Keď pozeráme na svätých Petra a Pavla na apoštolské kniežatá, cítime, že nie sme takými hrdinami. Nedajme sa však odradiť od ideálu. Ani Peter ani Pavol nedosiahli svoje víťazstvo odrazu. Peter, ktorý vyznal: „Ty si Kristus!“, bezprostredne potom odrádza Krista od utrpenia a neskôr pri zajatí Pána Ježiša, pred slúžkou zo strachu o ňom povie: „Nepoznám toho človeka“. Pavol, ktorý pred svojím obrátením dychtil po zabíjaní Pánových učeníkov, ešte aj po svojom obrátení zakúsil veľa prekážok: „Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej, tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách; často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov...“ (2 Kor 11, 18. 21b-30). Napokon však mohol povedať: „Pracoval som viac ako oni všetci; vlastne ani nie ja, ale Božia milosť so mnou.“
Pavol schvaľoval, že zabili Štefana, sám prenasledoval kresťanov, no nakoniec on urobil najviac práce na poli Božieho kráľovstva. Je to pozvanie aj pre nás: Pri pohľade na svoje chyby, omyly a pády sa nedajme znechutiť nikým, ničím, ani sebou samým.
Po svojom zmŕtvychvstaní sa Pán Ježiš pýta Petra: Miluješ ma? On sa tak pýta aj nás. A my môžeme prijať za svoju odpoveď Petra: „Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Kedy som naposledy úprimne povedal Pánovi: „Pane, mám ťa rád.“? Kedy som vyjadril Pánovi, že ho mám rád skutkami? Kedy som naposledy urobil niečo iba z čistej z lásky Bohu (bez iných bočných úmyslov)?
3. Spoločná Božia priazeň a spoločný cieľ
Obaja apoštoli nepatria už viac sebe, ale Kristovi. Peter aj Pavol sa úplne oddali tomu, v ktorom spoznali svojho Spasiteľa a ktorý dal ich životu novú orientáciu – Kristovi: Peter už nebude rybárom, Pavol už nebude hľadať múdrosť sediac pri Gamalielových nohách. A Pán si ich chráni: v Skutkoch apoštolov čítame, ako bol Peter zázračne vyvedený z väzenia (Sk 12), v Druhom liste Timotejovi Pavol obrazne vyznáva, že bol vyslobodený z tlamy leva (2 Tim 4).
Aj my sme v krste boli oslobodení a začali nový život. Vtedy sme aj prijali svoje meno. Stali sme sa kresťanmi, teda Kristovými. Tiež už teda nepatríme viac sebe, ale Kristovi, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Sv. Peter nás povzbudzuje, že kto je kresťan, nech sa nehanbí, ale oslavuje Boha týmto menom.